Nie nadarmo sa hovorí, že najlepšie podnikateľské nápady vznikajú vo chvíli, keď sa snažíte vyriešiť problém, ktorý vás páli. V prípade Čecha Martina Pučálku nešlo ani tak o jeho vlastný problém, ako o problém jeho psa, ridgebacka Vincenta. Ten mal odmalička problém stráviť akékoľvek krmivo, a jeho pán preto začal hľadať riešenie, ktoré by psa zbavilo zdravotných komplikácií. Riešenie ho prividelo až k vytvoreniu vlastných krmív, ktoré dnes predáva aj do vzdialených krajín.
„Alergia na krmivo sa nakoniec prejavovala až tak, že niektoré značky prestal jesť úplne. V Česku a inde v Európe boli vtedy len priemerní výrobcovia a to lepšie sa sem vozilo z Ameriky,“ hovorí Martin, prečo sa riešenia problému nakoniec ujal sám.
Z USA vtedy objednal prvú várku krmiva a onedlho bolo jasné, že je v ničom iné, ako tie, ktoré boli na našom trhu dostupné. Po troch mesiacoch sa Vincent zmenil takmer na nepoznanie.
Foto: Archív Martina Pučálku
Martin si začal všímať, že podobné problémy nerieši sám. S alergiou na určité zložky krmiva bojovalo okolo neho množstvo ďalších majiteľov psov, a preto sa rozhodol, že vyskúšaný výrobok do Čiech dovezie vo veľkom.
Zrod nového biznisu
Keď sa však do skúmania pravidiel psej výživy ponoril hlbšie, čoskoro zistil, že zloženie by sa dalo ešte vylepšiť a dali by sa z neho vynechať niektoré zbytočné prísady. Vtedy sa rozhodol ísť cestou vlastnej výroby.
„Vymysleli sme tri rôzne receptúry. Z každého vyskúšaného krmiva sme zobrali to najlepšie, čo naozaj funguje, a skombinovali to s niečím vlastným,“ popisuje vznik značiek Marp a Doxneo, ktoré dnes tvoria základ ponuky veľkoobchodu Pučálka, ktorý ponúka aj ďalšie doplnky stravy pre psy a mačky.
Okrem vlastných produktov však veľkoobchod aj naďalej predáva vybrané americké značky krmív a doplnkov.
Kvalita je hlavnou filozofiou
Obe značky dnes na domácom trhu patria do takzvanej holistickej skupiny krmív, ktorých kvalitu odráža aj relatívne vysoká cena. Zatiaľ čo 12 kilogramov priemerného psieho krmiva vyjde majiteľa na niečo cez tisíc korún (38 eur), rovnaké množstvo značky Marp môže stáť aj 1700 korún (65 eur). Sám majiteľ spoločnosti priznáva, že v Česku už mnoho drahších značiek nenájdete, napriek tomu hovorí, že núdzu o zákazníkov nemá.
„Naši zákazníci vedia, že to robíme inak a vážia si to. Väčšinou sa nestane, že by naše značky boli prvou voľbou hneď po kúpe nového psa, musia si k tomu sami dôjsť a zistiť, čo ich pes potrebuje,“ konštatuje.
„Problémy s trávením má v dnešnej dobe veľa psov a my máme vyskúšané, že naše krmivo funguje, preto si ho zákazníci nájdu,“ hovorí zakladateľ spoločnosti, ktorej obrat v minulom roku presiahol 100 miliónov korún (3,8 milióna eur).
Miesto si našli už v 20 krajinách
Hoci Martin uznáva, že konkurencia na trhu s krmivami je veľká, dokázala si firma nájsť svoje miesto vo viac než 20 krajinách. Jej výrobky dnes môžu zákazníci kúpiť vo väčšine Európy, ale napríklad aj v Hongkongu, Južnej Kórei alebo v Rusku. Celkom výrobky odoberá asi stovka predajcov.
„Úprimne mi na začiatku ani nenapadlo, že by sme niekedy došli takto ďaleko. Bol to pre mňa menší projekt, ktorý mal pomôcť ľuďom, čo riešia rovnaké problémy ako ja,“ spomína Martin.
Foto: Archív Martina Pučálku
Rovnomenná spoločnosť pritom vznikla už v roku 1992, vtedy ju založil Martinov otec. Dodnes predáva bezpečnostné či slnečné okenné fólie, ale biznis s krmivami sa Pučálkovci rozhodli administratívne zaradiť pod jednu obchodnú spoločnosť, ktorá má dve úplne odlišné entity.
Rozhodnutie začať vyrábať vlastnú značku krmív dnes Martin rozhodne neľutuje. „Rozviazalo nám to ruky v tom, čo do výsledných produktov pridáme, ale tiež z hľadiska šírky sortimentu, ktorý od začiatku postupne rastie,“ vysvetľuje.
Výrobu prenecháva skúseným
Kvôli efektivite si výrobu nezaisťuje sám, ale radšej ju outsourcuje firmám s dostatkom skúseností a potrebného vybavenia. „Aktuálne vyrábame v niekoľkých európskych krajinách, hlavne v Británii, Nemecku a Belgicku. Časť krmív vzniká aj v Česku, ale miestnu výrobu špecializujeme skôr na doplnky, ako sú matrace alebo obojky a vôdzky,“ hovorí 37-ročný podnikateľ.
Jednou z prekážok lokálnej výroby bola vraj i nedostatočná spôsobilosť k spracovaniu veľkého množstva čerstvého mäsa, ktoré je základom Pučálkových krmív, ktorých zloženie má byť čo najjednoduchšie, aby zvieratám čo najlepšie trávilo.
Menej je niekedy viac
Na tom si podnikateľ od začiatku zakladá a sám sa dodnes podieľa na vymýšľaní nových receptúr. „Značky sa dnes snažia zaujať majiteľov tým, že do krmiva dajú čo najviac druhov mäsa. To je však pre trávenie psa alebo mačky neprirodzené, pretože zviera si nikdy neuloví kačku, králika a kuru naraz,“ vysvetľuje Martin.
„My sme sa, naopak, rozhodli receptúry robiť čo najjednoduchšie a do každého krmiva dávame len jeden druh živočíšnej bielkoviny. Vďaka tomu sa zvieraťu jedlo lepšie trávi, a keď je na nejakú bielkovinu alergické, hneď viete, ktorá to je,“ zhŕňa výhody svojho prístupu.
Okrem samotného mäsa tvoria granule z menšej časti tiež doplnkové suroviny ako zelenina, ovocie alebo strukoviny. V odbore je pritom bežnejšie – a predovšetkým lacnejšie – dopĺňať mäsovú zložku obilninami, ako je sója, pšenica či kukurica.
Zdravie domácich miláčikov je prvoradé
„Také ingrediencie v našich krmivách nikdy nenájdete, a to ako z dôvodu väčšieho rizika vzniku alergií, tak aj pre trávenie. Rovnako nepoužívame žiadne umelé konzervačné látky,“ hovorí Martin a dodáva, že v extrémnych prípadoch výrobcovia používajú pre výplň krmiva múčku z peria, ktoré zvieraťu na zdraví rozhodne nepridá.
„Pri vývoji nových produktov s výrobcami jednotlivé suroviny vyberám, príliš zvyknutí na to však nie sú. Firma za nimi príde, že chce napríklad konzervu s jahňacím a danou cenou. Ja sa na cenu snažím nepozerať a vždy vybrať to najlepšie, čo dáme dovnútra. Pokiaľ by bola neprípustná, dá sa s tým potom pracovať,“ vysvetľuje svoje uvažovanie.
Pokiaľ domácim miláčikom zákazníkov krmivo skutočne vyhovuje, vyššiu cenu dokážu pochopiť. Mimochodom, tu Martin Pučálka čerpá zo svojich skúseností. „Robíme len také výrobky, ktoré by sme sami dali i našim psom. Nejde nám len o to, aby sa dobre predávali.“
Článok vyšiel v českom vydaní Forbesu a jeho autorkou je Nela Vítová.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].