Andrés Felipe Botera je energickým a svojráznym pestovateľom kávy. Po svojom otcovi zdedil tri rodinné farmy v kolumbijskom regióne Chinchiná a na jednej z nich momentálne žije. Hacienda La Mesa je považovaná za klenot miestnych kávových plantáží. Každoročne ju navštívi čoraz viac zvedavých turistov.
Počas návštevy majiteľ plantáže priznal, že aj káva podlieha trendom a jej označenie „single-origin“ (výrobok jedného pôvodu, pozn. prekl.), ktoré bolo doposiaľ zárukou kvality a transparentnosti, sa musí podriadiť módnejšiemu označeniu „single-estate“ (výrobok z jedného pozemku, pozn. prekl.).
„Keby sme minulý rok pestovali iba kávu, prišiel by som o farmy,“ povedal na rovinu Botero počas nášho ďalšieho stretnutia v Jericó, malom rušnom mestečku vzdialenom iba dve hodiny cesty od Medellínu. „Organizácia Fairtrade (v preklade spravodlivý obchod, pozn. prekl.) nám finančne nepomáha,“ pripustil.
Počas nesledujúcich štyroch dní sme následne zisťovali, ako sa certifikáty udržateľnosti, ktoré sú na Západe symbolom uvedomelej spotreby, implementujú do praxe.
Spravodlivé podnikanie?
Kolumbia je po Brazílii a Vietname tretím najväčším producentom kávy na svete. Nedávne nepredvídateľné počasie a nepriaznivý výmenný kurz si však vybrali značnú daň na produktivite.
Botero zaznamenal v roku 2023 pokles celkových výnosov z kávy o viac ako 50 percent. Našťastie, jeho sekundárne príjmy, medzi ktoré patrí riadenie škôlky či prevádzkovanie pohostinstva, pomáhajú jeho rodine udržať sa nad vodou.
Kávová farma pri Jericó, Antioquia. Foto: Carlos Murguia
Botero v tejto neľahkej situácií nie je sám. Čoraz krehkejší ekosystém kávy sužujú faktory súvisiace so zmenou klímy a stratou opeľovačov, stúpajúcimi cenami hnojív a starnúcou populáciou pestovateľov kávy (priemerný vek obyvateľov Kolumbie je 56 rokov). Najviac sú zasiahnutí malí farmári, ktorí dodávajú 70 percent svetovej kávy.
Aby sme pochopili súčasný stav priemerného pestovateľa kávy v Kolumbii, vycestovali sme na východ z námestia v Jericó, kde sa to hemžilo hudobníkmi, umelcami a miestnymi obyvateľmi.
Po krátkej jazde sme dorazili do idylického Palenque, kde sme sa zvítali so 62-ročným Edgarom Correom, farmárom štvrtej generácie, ktorý si obliekol tradičné biele sombrero a červenú košeľu. Už prvý pohľad na jeho tvár prezrádzal smutnú situáciu, v ktorej sa nachádza.
Medzi rokmi 2020 a 2023 Correa zaznamenal 60-percentný pokles výnosov a aktuálne sa jeho rodina len snaží vyžiť.
„Nikdy sa nevzdám, pretože našu farmu nie som schopný predať,“ povedal farmár. „Programy trvalej udržateľnosti nám v skutočnosti finančne neprospievajú.“
Na lepšie pochopenie finančnej situácie sme sa rozhodli urobiť jednoduché výpočty založené na faktoch poskytnutých miestnymi obchodníkmi s kávou:
- Typická malá farma má okolo 20 000 metrov štvorcových.
- Na každom hektári rastie približne 5 000 až 7 000 bežných kávovníkov alebo 2 000 až 2 500 špeciálnych – Gejša, Wush Wush a ďalšie exotické druhy vyžadujú viac priestoru a špeciálne ošetrenie.
- Každá rastlina dokáže vyprodukovať približne 500 gramov produktu – čistá hmotnosť sa zníži o 20 percent po odstránení sušených šupiek počas procesu lúpania.
- Hektár, na ktorom rastie 7 000 bežných kávovníkov, môže vyprodukovať až 3 500 kilogramov produktu, čo zodpovedá päťdesiatim vreciam ročne s hmotnosťou 70 kilogramov.
- Typická farma môže produkovať 2 hektáre x 3 500 kilogramov = 7 000 kilogramov produktu za rok, a to s výnimkou exotických káv, ktoré sa zvyčajne pestujú v menších množstvách.
- Hnojivá stoja malú farmu v priemere 11 000 dolárov (10 167 eur, pozn. prekl.) ročne. Rusko-ukrajinská vojna vyšvihla cenu 50 kilogramového vreca hnojiva na 75 dolárov (69 eur, pozn. prekl.), keďže práve tento región poskytuje kľúčové zložky hnojív. Organické hnojivá by mohli stáť aj sedemkrát viac.
- Počas hlavnej sezóny zberu od septembra do januára si kávová farma najme v priemere sedem zberačov, ktorí pracujú 12 hodín denne za 21,5 dolárov (20 eur, pozn. prekl.), päť dní v týždni, čo predstavuje mzdové náklady 430 dolárov (397 eur, pozn. prekl.) za mesiac, 2 150 dolárov (1987 eur, pozn. prekl.) počas hlavnej sezóny.
- Príjem malého farmára z kávy je okolo 8 000 dolárov (7 393 eur, pozn. prekl.) ročne bez životných nákladov, dopravy, údržby farmy a podobne, a to len vtedy, keď sú schopní predať všetky svoje zrná certifikačnému programu, čo však vždy nie je zárukou. Päť percent kávy končí ako „pasilla“, zrná poškodené hmyzom a inými chorobami.
- Realita je taká, že bilancia priemerného pestovateľa kávy zostáva neustále negatívna.
Podľa Amandy Archila, výkonnej riaditeľky Fairtrade America, trvajú v spoločnosti na tom, že minimálna cena môže výrobcom poskytnúť záchrannú sieť pri poklese trhových cien. V roku 2022 prispel Fairtrade pestovateľom kávy celkovou prémiou vo výške 1,3 milióna dolárov (1,2 milióna eur, pozn. prekl.).
„Prémia predstavuje dodatočnú sumu peňazí, ktorá sa vypláca nad rámec predajnej ceny a ktorú poľnohospodári alebo pracovníci investujú do projektov podľa vlastného výberu,“ vysvetlila Archila. „Spoločne sa rozhodnú, ako vynaložia s prémiou na dosiahnutie svojich cieľov, ide napríklad o zlepšenie podnikania, zdravia a vzdelávania v komunite.“
Sušené kávové zrná pred procesom lúpania. Foto: Carlos Murguia
Fairtrade Climate Academy bola napríklad vytvorená v Keni s cieľom zvýšiť odolnosť pestovateľov kávy. Výsledkom bolo, že 10 000 miestnych farmárov získalo poznatky o zmene klímy, efektívnejších poľnohospodárskych postupoch a diverzifikácii príjmov.
„Prémiový model sa zameriava na tri piliere: ekonomický, environmentálny a sociálny,“ dodáva Archila. Prémia ide priamo na kooperatívnu úroveň a potom sa demokraticky rozdelí medzi komunity na stavbu škôl, nákup poľnohospodárskych zariadení, zvýšenie odolnosti voči klimatickým zmenám a podobne. Cieľom je zachovať dlhodobé obchodné partnerstvo medzi kupujúcimi a predávajúcimi.
Medzery v programoch udržateľnosti
Fairtrade v roku 2021 spustil aj svoje prvé „referenčné ceny životného príjmu“ v Kolumbii s cieľom zabezpečiť, aby pestovatelia kávy mohli dosiahnuť udržateľnú úroveň výnosov implementáciou požadovaných poľnohospodárskych postupov a zaplatiť svojim pracovníkom životné minimum.
S týmto demokratickým prémiovým distribučným modelom však mnohí zápasia. Farmy v rámci družstva sa líšia veľkosťou a výnosmi, produktívnejšia farma často dostáva rovnakú podporu ako tá s nízkym výnosom.
Carlos Andres Jaramillo, generálny riaditeľ jedného z piatich najlepších kávových družstiev v kolumbijskom Cooperative Manizales La Selva, hovorí, že ich organizácia, ktorá zahŕňa 3 600 pestovateľov kávy a spolu produkuje 13 miliónov kilogramov zelenej kávy ročne – až 15 percent z toho sa predáva Fairtrade – zarába na tejto prémii okolo 500 000 dolárov (462 000 eur, pozn. prekl.) ročne.
„Rovná sa to prémii vo výške iba osem centov za každý predaný kilogram zelenej kávy v porovnaní s Rainforest Alliance, ktorá platí o šesť centov viac,“ uviedol Jaramillo.
„Proces auditu, ktorý zvyčajne zahŕňa hodnotenie spotreby vody, rizika odlesňovania, spôsobu investovania prémií, rodovej rovnosti a podobne, má tiež svoje medzery,“ poznamenal Jaramillo.
Audítori z Fairtrade každoročne v celej Latinskej Amerike kontrolujú 20 fariem v Cooperative Manizales La Selva. „Farmári niekedy pred kontrolou utekajú zadnými dvierkami. Inokedy vyťahujú zo skladu poľnohospodárske nástroje zakúpené prostredníctvom prémií a odkladajú ich, keď audítori odídu,“ hovorí Jaramillo. „Je ľahké oklamať systém.“
Tieto neurčité, no napriek tomu zaťažujúce postupy auditu, zhoršené nedostatkom finančných stimulov a byrokraciou v dodávateľskom reťazci, vedú farmárov k tomu, že čoraz častejšie prechádzajú od rozsiahlych programov udržateľnosti k priamym vývozcom kávy, ktorí sľubujú vyššie platy a väčšiu transparentnosť.
Daniel Velasquez (uprostred) je vlastníkom spoločnosti Campesino Coffee so sídlom v Jericó. Foto: Carlos Murguia
Campesino Coffee so sídlom v Jericó, priamy dovozca a vývozca, tvrdí, že jeho vývoz kávy je nielen plne transparentný, ale farmári zarábajú o 20 percent viac. V ich sklade a nákupnej stanici sa navyše priamo implementujú prísne protokoly kontroly kvality.
„Rozhodli sme sa zamerať na jednu komunitu namiesto toho, aby sme cestovali po krajine a vyvážali kávu z rôznych regiónov,“ povedal Daniel Velasquez, majiteľ Campesino Coffee.
„Myšlienkou bolo, že ak sa zameriame na jedno mesto, budeme schopní dosiahnuť väčší vplyv a vytvoriť komunitu miestnych farmárov, ktorí sa zaviazali k excelentnej káve a udržateľným procesom.“
„Špeciálne odrody, hoci si vyžadujú viac zdrojov na pestovanie, by mohli výrazne vylepšiť živobytie farmárov,“ zdôraznil Velasquez. Jedným zo spôsobov, ako povzbudiť farmárov, aby pestovali tieto druhy, je ponuka bezplatného vzdelávania prostredníctvom školy kávy Campesino, ktorá sa začala v roku 2020.
V škole kávy Campesino v Jericó, Antioquia. Foto: Carlos Murguia
„Škola kávy sa stala základom našej celkovej prevádzky,“ vysvetľuje Velasquez. Navyše mnoho farmárov nasleduje príklad svojich kolegov, keď uvidia, že dosahujú zmysluplné výnosy.
Na národnej úrovni odštartovala Kolumbijská federácia pestovateľov kávy (FNC) obchodný a logistický program s názvom CAFIX, ktorý má pomôcť zefektívniť export priamo od výrobcov.
Ciele a skepticizmus pri priamom obchode
Ako sa model priameho obchodu rozrastá, pražiarne, ktorých cieľom je zvýšiť udržateľnosť, sa pridávajú. Campesino v súčasnosti dodáva kávu približne tridsiatim americkým pražiarňam kávy, z ktorých mnohé dúfajú, že zvýšia množstvo priamo získavanej kávy.
Fire Department Coffee (FDC) so sídlom v Illinois tvrdí, že v súčasnosti iba menej ako 5 percent ich kávy pochádza z priameho obchodu a plánuje dosiahnuť 75 percent do roku 2025 s podporou nedávno spustenej iniciatívy Fair Share Initiative.
Luke Schneider (uprostred), zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Fire Department Coffee. Foto: Carlos Murguia
„Je to odvážny, ale dôležitý cieľ,“ verí zakladateľ a generálny riaditeľ FDC Luke Schneider.
„Priamy obchod nie je o šetrení na nákladoch. Ide o dosiahnutie spravodlivého podielu bez obetovania kvality,“ opisuje Schneider. „Vo Fair Share Initiative nám nejde len o priamy obchod… V tomto procese sa chceme dozvedieť viac o výzvach, ktorým výrobcovia v danom regióne čelia, a o najlepších spôsoboch, ako ich podporiť.“
Skepticizmus tu však naďalej zostáva v dôsledku nedostatku oficiálneho riadiaceho dohľadu a štandardizovanej certifikácie, o ktorej kritici tvrdia, že stále môže zabrániť tomu, aby sa priamy obchod stal škálovateľným modelom získavania zdrojov. V najhoršom prípade to môže skončiť ako ďalší marketingový plán na prilákanie spotrebiteľov.
Hnutie Fairtrade aj priamy obchod boli obe vytvorené pre spravodlivejšiu spoločnosť a v konečnom dôsledku to závisí od toho, čo farmár považuje za najúctivejší spôsob, ako odmeniť jeho úsilie pri výrobe kávy.
„Fairtrade a priamy obchod sa navzájom nevylučujú: mnohé z týchto nových iniciatív zameraných na farmárov fungujú v širšom ekosystéme obchodnej spravodlivosti,“ uzavrela Archila.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je prispievateľ Douglas Yu.
