Vďaka stand-up šou Silné reči si za posledných deväť rokov rozbehlo úspešnú kariéru mnoho populárnych komikov ako Tomáš Hudák, Michal Szatmary, Lujza Garajová Schrameková alebo Juraj Šoko Tabaček. O biznise okolo stand-upu na Slovensku sme hovorili so zakladateľom Silných rečí Jánom Gorduličom.
Začiatky Silných rečí
Kedy ste začali so stand-upom?
V novembri 2009. Budúci rok budeme mať 10 rokov. Kamarát vtedy otváral klub NuSpirit. Chcel tam mať rozmanitý program od diskusií, diskoték, skúšal aj divadelné predstavenia. Videl vo Veľkej Británii stand-up a chcel to vyskúšať.
Zavolal mi a spolu s pár kamarátmi sme to vyskúšali. Nikto z nás to nevedel robiť, ale skúsili sme to a postupne sme sa to učili.
Ako dlho trvalo, kým ste sa stali silnou značkou?
Dosť dlho. Zlomov bolo niekoľko. Po asi dvoch rokoch sme začali mať stabilnú kvalitu. Predtým sme pri šiestich komikoch mali aj štyri zlé vystúpenia. A ľuďom sa práve to nepáčilo.
Zisťujete dopredu, čo budú komici hovoriť?
Nie, to sa ani nedá. Ja sa nesmejem na ničom a keby ste hovorili vtipy komikom, bolo by to veľmi smutné, lebo oni sa nesmejú. Najväčšia pochvala od komika je, keď povie, že chápe ten vtip a rozumie, ako funguje a že je dobrý. Väčšinou s vážnou tvárou.
Komikov manažuje Gordulič ako rodinu. Foto: Stano Klačanský
Vďaka Silným rečiam sa vyprofilovali populárni zabávači ako Juraj Šoko Tabaček, Lujza Garajová Schrameková alebo Michael Szatmary. Ako hľadáte stand-upistov?
Hlásia sa mi rôznymi spôsobmi. Niektorí sa proste zjavili. Šoko napríklad prišiel, lebo mu kamaráti povedali, že také niečo existuje. Niekto prišiel, lebo sa stavil a vyskúšal to, iný bol herec. Sú to ľudia z rôznych oblastí.
Stačí mi napísať e-mail a nachystať si tri minúty toho najlepšieho, čo rozprávali doteraz po krčmách kamarátom a smiali sa na tom.
Prídete, dám vám zopár inštrukcií na nakopnutie. Nemá význam pýtať sa dopredu na vtipy. Vypustím ich na tri minúty pred ľudí a pozerám sa, ako sa pripravili a čo na to publikum.
Ako funguje stand-up
Je dobré si stand-up nacvičiť?
Samozrejme, minúta stand-upu je asi hodina prípravy. Za 10-minútovým stand-upom je desať hodín. Od prvého nápadu, cez škrtanie, rozpísanie. Poviete to prvým ľuďom, zistíte, že polovica nefunguje.
Každý má iný systém. Niektorí si to hovoria nahlas a obťažujú svoje manželky, priateľky, kamarátov, čo je veľmi traumatizujúce pre okolie, lebo mu nechcú zničiť sny, na druhej strane ho už nechcú počúvať.
Mne v istom momente pomohlo, že som písal scenáre, prekladal seriály, kde som sa naučil veľa o „comedy timingu“, takže mám predstavu, ako budú veci znieť, keď ich poviem nahlas.
Aj vy ešte robíte stand-up?
Áno, hoci je toho manažmentu okolo stále viac. Je to aj kvôli tomu, že inak by sa mi ťažko „držkovalo“ do kolegov. Snažím sa do mesiaca napísať aspoň päť nových minút. Chalanov tlačím do toho, aby to bolo aspoň desať minút mesačne a obmenili tak každé dva mesiace kompletne materiál, s ktorým cestujú.
Koľko vystúpení mesačne má šou Silné reči?
Priemer je osem vystúpení mesačne, ale snažím sa to dostať na ideálnych desať. V Bratislave jedno až dve a zvyšok po Slovensku. Navyše máme nachystanú novú šou Súboj komikov, v ktorej komici súťažia proti sebe v stand-upových disciplínach a publikum rozhoduje o tom, kto postúpi ďalej a zvíťazí. Pridávame ju ku klasickému stand-upu v Bratislave aj inde.
Zo srandy k realite
Kedy ste začali chodiť aj mimo Bratislavy?
Asi po troch rokoch, keď sa nám ozval aj niekto mimo Bratislavy, sme to vyskúšali. Najprv som bral stand-up ako srandu, ktorú chodím raz alebo dvakrát do mesiaca robiť do klubu – ako na krúžok alebo varenie.
Keď sme išli na vystúpenie napríklad do Žiliny, o tretej poobede som sadol do auta a pozbieral som troch komikov do auta. Potreboval som sa dohodnúť s majiteľom, zavesiť tam plachtu Silné reči, vyskúšať mikrofón a hovoriť so zvukárom.
Potom som to odmoderoval, s manažérom podniku som vybavil peniaze a všetkých rozviezol domov. Boli momenty, keď som takto zo Žiliny prišiel domov o pol druhej v noci a zistil som, že som na mínus dvesto eur ako pred šou.
Ján Gordulič naďalej aj vystupuje ako stand-upista. Foto: Stano Klačanský
Kedy sa to posunulo k lepšiemu?
Doteraz je niektorá šou v mínuse. Jedna do mesiaca, keď napríklad skúšame nové mestá. Počas jedného stand-upu v Bratislave vystúpi 7 stand-upistov s moderátorom. V iných mestách štyria. Máme dohodu, že do dvoch hodín sa vraciame, nad dve hodiny sa vyspíme na mieste.
Ktoré mestá sú dobré?
Obrovskú fanúšikovskú základňu máme aj v Trnave či Prešove.
Súboj komikov. Foto: Stano Klačanský
Funguje dramaturgia všade rovnako?
Viac-menej áno. Ak máme nejaké tabu, tak neriešime homofóbiu, rasizmus alebo xenofóbiu. Nikto z nás nie je taký hlúpy, aby riešil takéto veci. Máme samokontrolu, kvôli ktorej asi aj prichádzame o nejakú časť fanúšikov.
Manažment stand-upu
Čo obnáša manažment Silných rečí dnes?
Po rokoch trápenia sme našli skvelú tour manažérku Katku Valentovú, ktorá výrazne pomáha pri organizácii. Od zavolania do kultúrneho domu až po podpisovanie zmlúv s komikmi.
Máme tiež booking manažérku Terez, ktorá ma na starosti firemné eventy a aj social media manažéra – nášho Joe Trendyho. Už to tak funguje asi dva roky.
Moja úloha je teraz strategickejšia. Mám workshopy s komikmi. Riešime dramaturgiu, prednes. Niektorí majú stále trému. Dobre píšu, ale nevedia to podať.
Stretávame sa približne dva pondelky do mesiaca na dve až tri hodiny. Manažujem to ako rodinu. Musím ustáť aj ich ambície. Je tam časť, ktorá rada zabáva ľudí, iná časť to robí pre peniaze, tretia časť sa chce stať slávnou a byť v televízii. Niektorí majú vlastné povolania, sú grafici alebo informatici a toto robia len vo voľnom čase.
Koľko času vám to zaberie?
Manažment dve hodiny denne. Každý deň aj cez víkendy.
Do telky
Ako vznikla televízna relácia?
Bol to taký môj sen. Vždy v decembri, v januári si dávam strategický zámer pre Silné reči na tento rok. Minulý rok som si určil, že sa skúsime dostať do televízie. Tento rok je to skúsiť navýšiť počet predstavení na 10 až 15 mesačne.
V istom momente pred dvomi rokmi som pochopil, že nás už je dosť na výrobu televíznej relácie. Keď s tým začnete, naozaj nemôžete spraviť jeden diel za mesiac. A v jednom diele nemôže byť len jeden komik. Zrátal som si tú matematiku, že budeme musieť natočiť štyri diely za deň a na štyri diely potrebujem 20 komikov, lebo v jednom ich je päť a každý mesiac potrebujú päť až šesť minút dobrého materiálu. Keď ich nebude 20, niekto bude musieť ísť dvakrát.
Oslovil som režiséra a hlavného kameramana. Povedali sme si, že tam nemôžeme prísť s A4 ako všetci ostatní a natočili sme pilot. Zobral som x-tisíc eur a zaplatil som kompletnú výrobu pilotu už na mieste a vo forme, v akej sme to chceli realizovať v televízii.
Je televízia spokojná s číslami sledovanosti?
Televízia by bola úplne nadšená, keby mal program rating tri percentá. Posledný bol 2,2. Mali sme dohodu, že to musí ísť minimálne dve sezóny, aby si na to divák zvykol a dohodli sme sa na prvých 12 dieloch. V debate bolo, že ak to nebude veľký „prúser“, pôjdeme ďalších 12 až 16. A nebol.
Pomohla televízia Silným rečiam?
Plusy sú, že komici sa stávajú slávnejšími, čo vidíme na tom, že si nepýtajú na firemné eventy len Šoka a Lujzu, ale začínajú rozoznávať už aj iných. Stala sa ale aj haluz, že niektorí ľudia si povedia, veď som to videl v televízii, na čo na to pôjdem do klubu. Ale tento efekt nemáme odmeraný. Možno sme o nejakú časť divákov prišli, ale získali sme nových, ktorí nás chcú vidieť naživo. Šou v klube trvá dve hodiny a je zábavnejšia a šťavnatejšia ako to, čo je v televízii. Určite sa oplatí nás vidieť naživo.
Koľko divákov chodí v priemere na vystúpenie?
150 až 200 ľudí je spodná hranica.
Živiť sa ako komik
Dajú sa náklady na šou utiahnuť zo vstupného?
Určite áno. Dáva nám to slobodu. Nie sme závislí na nejakom klientovi alebo sponzorovi. Je to krásne. Z času na čas si uvedomím, aké je to krásne, že si každý mesiac niekoľko tisíc ľudí kúpi lístky na našu šou. Každý jeden si klikol na internet, našiel si našu šou.
Dá sa stand-upom aj uživiť?
Áno, máme piatich až šiestich komikov, ktorí nerobia nič iné. Tomáš Hudák, Mišo Szatmary, Gabo Žifčák, Lujza, Šoko sú všetko ľudia, ktorí odišli z nejakých robôt, divadiel a živili sa jeden čas iba stand-upom.
Najlepší majú päť vystúpení mesačne, s tým si vedia pokryť základné živobytie. Plus môžu mať tak jedno až dve firemné vystúpenia mesačne pod značkou Silné reči. To sú ďalšie peniaze.
Asi s ôsmimi mám zmluvu o exkluzívnom zastupovaní pri moderovaní, standupoch a účinkovaní v reklamách. Priemerne robíme päť eventov mesačne, v decembri desať. Niektorí robia len stand-up, niektorí už aj moderujú.
