Emocionálna inteligencia predpokladá schopnosť ľudí usmerňovať sa, riadiť iných a dosiahnuť úspech. Výskumy ukazujú, že existuje spojitosť medzi emocionálnym kvocientom a kariérnym úspechom. Nie všetci sa s ním narodia, no v porovnaní s inteligenčným kvocientom, ho ľudia môžu získať a praxou zlepšovať.
Ako ale dokážeme určiť, či niekto emocionálnu inteligenciu má, alebo nie? Týchto päť znakov vám to prezradí. Ide o vlastnosti, ktoré je možné pozorovať v obyčajných, každodenných situáciách.
1. Ľudia s emocionálnou inteligenciou zvládajú kritiku.
Jedným z charakteristických znakov vysokého emocionálneho kvocientu je sebapoznanie, a teda hlbšie pochopenie napríklad toho, čo nás hnevá, teší, nudí alebo zaujíma. Taktiež to ale znamená, že dokážeme čestne posúdiť vlastné chyby.
Ak sa teda ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou niečím previnia a budú za to kritizovaní, rozhodne ich to nezloží. Pre nich je to jednoduchý fakt, ktorý treba zaznamenať, analyzovať a napraviť.
Nie všetci ľudia s vysokým emocionálnym kvocientom ale reagujú na kritiku rovnako. Niektorí k nej zaujímajú empatickejší postoj a neprestávajú sa pýtať: „Prečo ma práve táto osoba skritizovala?“ a snažia sa pochopiť jej príčiny a dôsledky, kladúc si otázku: „Čo znamená táto kritika pre napredovanie našich pracovných vzťahov?“
Ďalší k nej pristupujú ako „procesní inžinieri“, ktorí práve narazili na chybu a snažia sa systematicky a krok po kroku nájsť dôvod zlyhania.
Bez ohľadu na povahu ich reakcie, ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou kritiku nepopierajú, neobviňujú iného človeka, nevymýšľajú si ospravedlnenia alebo výhovorky a nepodliehajú úzkosti.
Ľudia s vysokým emocionálnym kvocientom nehádžu vinu na druhých. Zdroj foto: Pixabay2. Majú otvorené mysle.
Vysoká úroveň sebapoznania dovoľuje emocionálne inteligentným ľuďom sledovať situáciu bez toho, aby nad niekým unáhlene vyniesli rozsudok. Nezamietajú automaticky nápady iných len pre to, že sa líšia od ich vlastných.
Sú preto obľúbenou voľbou pre ľudí, ktorí potrebujú pomôcť s problémom, výzvou alebo jednoducho chcú byť vypočutí. Netrávia ale celý deň rozprávaním a nebudú ani tolerovať negatívnych ľudí, no rýchlo pomôžu ľudom veci napraviť.
3. Sú dobrými poslucháčmi.
To si vyžaduje rozvinutú štruktúru počúvania, pomocou ktorej dokážu oddeliť fakty od ich interpretácie či reakcie. Ľudia s emocionálnou inteligenciou vedia identifikovať emócie, ktoré narúšajú ich schopnosť počúvať.
Postupne rozvinuli schopnosť odstrihnúť sa od konkrétnych emócií, aby zostali otvorení a schopní vypočuť to, čo skutočne druhí hovoria.
4. Pravdu neobaľujú pozlátkou.
Emocionálna inteligencia si vyžaduje rozpoznanie emócií v iných ľuďoch. Neznamená to ale, že by emocionálne inteligentní ľudia prestali hovoriť druhým pravdu alebo využívali rôzne „triky“ na zjemnenie nepríjemnej spätnej väzby.
Ľudia s emocionálnou inteligenciou vedia, aké dôležité je, aby boli práve takéto správy vypočuté. Dostane sa k vám preto jasný odkaz, ktorý môže znieť napríklad takto: „Frank, mám pre teba nepríjemnú správu. Chcem, aby si pochopil, že to robím pre tvoje dobro, pretože ak túto vec nenapravíš, môže ťa to stáť prácu.“
5. Ak sa mýlia, ospravedlnia sa.
Ľudia s vysokým emocionálnym kvocientom nestrácajú drahocenný čas dokazovaním toho, že majú pravdu, aj keď si uvedomujú, že sa mýlia. Namiesto hľadania výhovoriek sa jednoducho a úprimne ospravedlnia.
Znie to napríklad takto: „Ospravedlňujem sa. Pokazil som to a zvolil som zlé slová, vďaka ktorým to vyzeralo tak, že na teba útočím. Nezamýšľal som to tak. Môžem to skúsiť znova?“
Článok vyšiel na webe amerického Forbesu. Autorom je prispievateľ Mark Murphy, ktorý píše pre Forbes.com o skúsenostiach s lídrami a vedením.
