Po mesiacoch sporov a ťažkých rokovaní prichádza Európska komisia s návrhom na strop pre cenu plynu na úrovni 275 eur za megawatthodinu (MWh). To je výrazne nad súčasnou cenou približne 120 eur, ale pod vrcholmi, na ktoré sa ceny vyšplhali v lete. Vyplýva to z dokumentu, ktorý videla agentúra Bloomberg News.
Tento mechanizmus, ktorý by reguloval najvyššiu predajnú cenu plynu v kľúčovom virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku, má od januára zabrániť cenovým výkyvom na najdôležitejšom európskom trhu. Vyššie ceny plynu predražujú výrobu elektriny.
Ako bude fungovať?
Cenový strop sa má týkať len termínových kontraktov na nasledujúci mesiac. Na jeho automatickú aktiváciu bude potrebné, aby boli ceny v TTF najmenej o 58 eur za MWh vyššie ako priemerná cena skvapalneného zemného plynu (LNG) na svetovom trhu. O návrhu budú vo štvrtok (24. 11.) rokovať ministri energetiky krajín únie na mimoriadnom stretnutí zvolanom českým predsedníctvom.
Európsky blok stále rieši vplyvy vysokých cien energií čiastočne súvisiacich s vojnou na Ukrajine a obmedzovaním dodávok ruského plynu, štáty investujú vysoké sumy do podpory domácností a firiem. Po viacerých ďalších opatreniach dnes komisia navrhla parametre cenového stropu, ktorý sa má využívať len vo výnimočných prípadoch.
Mechanizmus poslednej záchrany
„Nie je to regulačný zásah, ktorý by držal ceny na trhu s plynom na umelo nízkej úrovni. Je to mechanizmus poslednej záchrany, ktorý má v nutných prípadoch zabrániť tomu, aby ceny výrazne presiahli svetovú úroveň,“ vyhlásila eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.
Príkladom sú podľa nej ceny z tohtoročného augusta, keď sa v TTF platilo za kľúčový termínový kontrakt aj viac ako 300 eur za megawatthodinu. Po prázdninách však začali ceny klesať a v súčasnosti sa pohybujú pod 120 eurami za MWh.
Obchodníci aj regulátori v posledných týždňoch varovali pred umelým obmedzovaním cien, ktoré by podľa nich mohlo ohroziť konkurencieschopnosť európskeho trhu, a tým aj dostatok suroviny. Toho sa obávajú aj niektoré členské krajiny na čele s Nemeckom či Holandskom, ktoré sú dlhodobo proti zavedeniu stropu.
Väčšina štátov únie vrátane Francúzska, Talianska alebo Poľska však nejakú formu cenovej regulácie požaduje a komisia ju podľa nich mala navrhnúť už skôr.