„Máme tu niečo, čo je dostupné a úplne zadarmo, no napriek tomu trávime veľa hodín obklopení stenami. A potom si ideme zacvičiť do posilňovne,“ hovorí zakladateľka projektu Terapie v lese Markéta Horáková.
V Česku dala dokopy psychológov a profesionálov z oblasti duševného zdravia, aby ľuďom vysvetlili, aký dôležitý je pohyb v prírode.
Výskumy ukazujú, že priemerný Európan strávi viac ako 90 % času vnútri – vo svojom byte či kancelárii, v škole, aute či obchodnom centre. Dokonca aj hýbať sa chodíme do telocviční či fitness centier. Čím dlhšie však ostávame zavretí v budovách s umelým svetlom, tým viac to ovplyvňuje naše mentálne zdravie. A rozhodne nie pozitívne.
Nedostatok slnečného svetla môže spôsobovať väčšiu tvorbu melatonínu, a tak sa počas dňa cítime viac unavení. Zároveň naše telo produkuje menej serotonínu, „hormónu šťastia“, ktorý nám pomáha regulovať náladu.
U zahraničných lekárov preto nie je žiadnou novinkou predpisovanie pobytu v prírode. Často býva súčasťou liečby depresií alebo vysokého krvného tlaku.
Zbavovanie sa stresu „po japonsky“
Liek prírody využívajú aj Japonci – volá sa šinrin-joku a v preklade znamená lesný kúpeľ. Je to terapia chôdzou lesom, počas ktorej dochádza k upokojeniu všetkých našich zmyslov, napríklad cez spev vtákov, vôňu čerstvého vzduchu, pohľad na zeleň a fyzickú blízkosť stromov či chuť lesného ovocia.
Okrem toho pobyt v prírode znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu, pôsobí pozitívne na tlak a dobíja našu pozornosť vyčerpanú rýchlym tempom aj neustálym pozeraním do obrazoviek. Nemusíme pritom robiť nič špeciálne, iba jednoducho byť a vnímať prírodu naokolo.
Výskum univerzity v japonskom Čile dokonca ukázal, že počas chôdze v lese človek zo stromov a z rastlín prijíma antimikrobiálne éterické oleje, ktoré ho následne chránia pred hmyzom a baktériami.
Aj preto po celom Japonsku začali vznikať lesné chodníky, práve za účelom lesnej terapie, či terapie chôdzou.
Dostupné a zadarmo
Japonskými lesnými kúpeľmi sa inšpirovala aj Markéta Horáková, ktorá v Česku vytvorila projekt „Terapie v lese.“ Ten spája prechádzky liečivou prírodou s pomocou od psychológov. V ponuke je poldruhahodinová a trojhodinová cesta, ktoré umožňujú úplné odpútanie sa od bežného života.
„Nadchli ma výskumy, ktoré vznikli a vznikajú okolo šinrin-joku a času stráveného v prírode. Máme tu niečo, čo je dostupné a úplne zadarmo, no napriek tomu trávime veľa hodín obklopení stenami a potom si ideme zacvičiť do posilňovne,“ vysvetľuje Markéta Horáková.
„Pobyt v lese vás vytrhne z vášho bežného prostredia. K tomu máte príjemné zvuky, vône a vizuálny rozmer. Zrazu ste akoby viac za seba. Bližšie k sebe. Nerušení. Nebombardujú vás informácie z okolia, vizuálny smog,“ dodáva.
Sama potrebovala terapiu
Pred rokmi spoluvlastnila digitálnu agentúru a aj vysoké pracovné tempo ju priviedlo na terapiu. Tá jej podľa vlastných slov umožnila zmeniť život k lepšiemu.
Po tejto skúsenosti sa Markéta rozhodla sprístupniť a zjednodušiť rozhovor s profesionálom aj ďalším ľuďom, ktorí sa cítia podobne, ako kedysi ona. A prepojenie psychologickej pomoci s prírodou ju nadchlo.
O terapiu v lese má podľa Markéty záujem čoraz viac ľudí. Väčšinou ich spája to, že majú radi prírodu a hľadajú neformálnosť a zároveň blízkosť. Kde inde si dáte s terapeutom desiatu alebo stretnete zajaca a veveričky? Kde inde zažijete spoločne dážď?
„Vyhľadávajú nás i ľudia, ktorí sú veľmi zamestnaní. Prechádzajú z jedného online meetingu na druhý a je pre nich nemysliteľné mať online terapiu. U nás si urobia čas pre seba a čas na návštevu prírody,“ vraví zakladateľka projektu. Majú aj klientov, ktorí necítia, že potrebujú terapiu, ale chcú sa porozprávať o tom, čo prežívajú.
Vedomé spomalenie
Na lesný kúpeľ inšpirovaný japonskou kultúrou nevyhnutne nepotrebujete psychológa. Vyskúšať ho môžete aj sami či s niekým blízkym. „Dvojhodinový lesný kúpeľ vám pomôže odpojiť sa od technológií a spomaliť. Privedie vás do prítomného okamihu, zbaví vás stresu a uvoľní,“ hovorí Qing Li, autor niekoľkých štúdií a knihy Forest Bathing: How Trees Can Help You Find Health and Happiness.
Súčasťou lesnej „terapie“ býva aj chodenie naboso po tráve či machu a objímanie stromov. No už len samotná chôdza môže byť prínosná z viacerých hľadísk.
„Cez chôdzu sa vieme upokojiť, sprítomniť sa a dokážeme regulovať prežívanie času. Rytmus chôdze nás upokojuje, počas nej dokonca i lepšie premýšľame,“ povedal psychológ Martin Miler v epizóde podcastu Nevyhorení. Pre tých, ktorí chcú spomaliť, totiž neexistuje nič lepšie.
Keď si podľa psychológa dovolíme spomaliť, získame úplne iný zážitok. „Aj rôzne knihy, ktoré som čítal o spomaľovaní, odkazujú na to, aby sme sa viac len tak prechádzali. Myslím si, že je to niečo, čo nevyhnutne všetci potrebujeme,“ vysvetľuje v spomínanom rozhovore.
Pomáha to aj nášmu mozgu
Počas chôdze dokonca i lepšie premýšľame, čo spôsobuje takzvaná bilaterálna stimulácia. Tým, že striedame pravú a ľavú nohu, stimulujeme obe časti mozgu. Predpokladá sa, že ak spracovávame informácie a zároveň bilaterálne stimulujeme mozog, maximalizujeme svoju kapacitu spracovania. Teda myslenie a riešenie problémov je efektívnejšie, keď kráčame.
Priestor lesa tomu celému ešte dodáva atmosféru a vytvára zážitok. „Príroda po vás nič nechce, netúži po vašej pozornosti. Naopak, dobíja tú vašu,“ dodáva Markéta.