Tento článok je jedným z newslettrov, ktorý odoberá takmer 3000 ľudí. Je o mojich 53 pokusoch byť lepší a toto je desiaty z nich. Prihlásiť sa môžeš na www.jakubptacin.com.
Kto ide so mnou na východ slnka na Záruby? Vyhlásil som sebavedomo v štúdiu. Pridali sa ku mne dvaja odvážlivci. Bolo koniec leta, a tak sme museli vstávať pomerne skoro, aby sme ho vôbec stihli. Utekal som ešte kúpiť plynový varič, lebo som si predstavoval, ako ma bude na vrchole ovievať studený severský vietor a ja si tam budem popíjať teplý bylinkový čaj. Podobnú predstavu som predal aj chalanom. Z Bratislavy sme vyrazili pred 03:00. Hodinka cesty do Smoleníc a potom rýchly výbeh hore za zvukov divočiny a svetla čeloviek. Na vrchole chalanom pomaly dochádzalo to, čo som ja vedel celú cestu. Na Zárubách žiaden východ slnka nikdy neuvidíte. Mne to došlo už deň predtým, ale všetko bolo dohodnuté a chalani pripravení. Prišlo mi to ako väčšia sranda, ak to zistia až na vrchole. Ja som sa bavil, oni už menej.
Hýbaním tela hýbeš svoju myseľ
Neexistuje zlé počasie, len nesprávne oblečenie
Turistike som medzičasom dosť radikálne prepadol. Nachádzam pri nej veľmi veľa paralel so životom. Tiež často čakáš na dokonalé podmienky, ale tie neprídu nikdy. Niekedy sa len musíš dobre obliecť, a ak si vyhodnotil správne riziko, „zlé počasie“ ťa v tom nezastaví. Rovnako sa pri turistike ide ľahšie hore, ako sa ide dole (malý paradox, ale tí čo vedia – vedia). Často nad tým rozmýšľam, keď sa mi darí a ešte viac, keď sa mi nedarí v práci alebo súkromí. Rast je aj v podnikaní často tá ľahšia časť cesty. A najmä keď zostupuješ, vidíš úplne iné veci, ako keď stúpaš (takáto perspektíva sa zíde v dnešných ťažkých časoch).
Pri turistike je jedno, či si celý oblečený v najznačkovejšej výstroji za tisíce, alebo máš pevné topánky a 2 litre vody. Musíš vyšliapať ten istý kopec a tá Mammut bunda ti v tom nepomôže. A rovnako aj v živote, podnikaní či vzťahoch. To, že zoberieš ženu na Maledivy namiesto Oravského hradu ti vzťah krajší neurobí.
A turistika ma naučila ešte jednu vec do života. Ak vrchol vyzerá na pohľad podozrivo blízko, čaká ťa ešte obrovský kus cesty (napríklad nekonečný Slavkovský štít a aj väčšina mojich revolučných nápadov v sprche). Ak ten vrchol na začiatku naopak ani nevidíš, vie ťa milo prekvapiť, keď to budeš najmenej čakať.
Tip na knihu: 33 najvyšších vrchov slovenských pohorí bola posledné 3 roky taká moja turistická biblia. Kamarát Pišta raz dal na Facebook, že si kúpil túto knihu a dal všetky z týchto kopcov. Niektoré sú krásne, niektoré sú krásne nudné. Niektoré máte blízko, ale väčšinu máte určite ďaleko (kdekoľvek bývate). A to je to krásne. Navštíviť dedinky a kúty, kde by ste inak nikdy neprišli. Vyliezť kopce nie kvôli výhľadu alebo super fotke na vrchole, ale niekedy len tak – pre pohyb samotný a pre radosť samotnú. Ja ich už mám za sebou všetky a trvalo mi to 3 roky.
Zmeň pohľad
Asi ste už videli, ako umelec odstupuje od plátna a mení uhol pohľadu. Je to jedna z najdôležitejších vecí vôbec. Zmeniť uhol pohľadu. Vidieť svojho partnera na chvíľu inými očami. Vidieť svoju firmu pohľadom iného človeka. Vidieť svoj nápad z Pyšného štítu vo Vysokých Tatrách. Aj to je jeden z dôvodov, prečo chodím do hôr. Keď sedím na hrebeni Tatier a pozerám sa dole, dáva mi to inú perspektívu. Doslova aj obrazne. Keď šliapem do kopca (vďaka Hikemates som si dokonca vyskúšal aj vynášku na chatu) a robím malé kroky podľa rady chatára Viktora Beráneka z Chaty pod Rysmi, aby som sa neunavil, je to pre mňa ako meditácia aj modlitba zároveň. Nikde si neviem tak oddýchnuť a nikde neviem získať tak iný pohľad na veci, ktoré práve riešim. Ten odstup a iný pohľad je nenahraditeľný a tak veľmi potrebný. Vy ho možno získavate pri inej aktivite a na iných miestach. Pointa však ostáva.
Situáciu, v ktorej si, už nezmeníš. Môžeš však zmeniť svoj pohľad na ňu.
Kam pôjdeš zmeniť svoj pohľad?
PS: 🥾Založili sme 1. digitálny oddiel Klubu Slovenských turistov. Pridaj sa k nám. U nás máš celoročné poistenie aj zľavy na horských chatách.