29. novembra 2017

Strach, podceňovanie a ponižovanie boli dlhodobo veličinami, s ktorými sa ženy potýkali v minulosti. Napriek tomu sa postavili voči vtedajšej nepriazni spoločnosti a dnes ponúkajú ďalším generáciám príbehy hodné inšpirácie. Ak vyberáte vhodný vianočný darček a rozmýšľate nad knihou, ponúkame vám tipy na silné knižné biografie významných žien histórie.

Denník z roku 1942. Foto: Wikimedia Commons

Denník Anny Frankovej

(Slovart, 2015)

V Holandsku počas obdobia okupácie nacistickými vojskami oslávila Anna Franková 12. júna 1942 svoje 13. narodeniny. Jedným z darčekov bol aj štvorčekovaný denník, do ktorého začala zapisovať svoje prvé zápisky o dva dni neskôr. Ako sa časom ukázalo, poskytla ľudstvu dvojročné svedectvo z úkrytu pred hrôzami druhej svetovej vojny. Pravdepodobne neexistuje rebríček biografií, ktorý by nezahŕňal jednu z najväčších klasík 20. storočia.

Reklama
Frida. Jeden z jej mnohých autoportrétov. Foto: Sita/AP

Frida Kahlo: Intímny autoportrét

(Labyrint, 2003)

Predstaviteľka mexického surrealizmu až magického realizmu Frida Kahlo zanechala po sebe denník, v ktorom poslednú dekádu svojho života riešila iba bolesť. Jednak fyzickú zo zranenia v 18. roku života, keď autobus, v ktorom sedela, kolidoval s osobným autom, a jednak tú duševnú z posadnutosti manželom Diegom Riverom. Biografia je špecifická najmä verným odtlačkom rukopisu, autoportrétov, briskného čierneho humoru, ale aj úprimných ľúbostných listov umelkyne bojujúcej za krajšie zajtrajšky.

Železná lady. Foto: Sita/AP

Charles Moore – Margaret Thatcherová: Dáma sa neotáča / Len ona sama

(Nakladatelství Lidové Noviny, 2015 /2016)

Oba diely autorizovanej biografie prvej britskej premiérky Margaret Thatcherovej obsahujú vyše tisíc strán. Prvý diel sa zameriava na narodenie a sprvu nenápadný život Margaret Robertsovej na vidieku Veľkej Británie až po vzostup Železnej lady a jej účasť vo vojne o Falklandy. V ďalšom sa autor pozerá na nekompromisnú politiku najúspešnejšej a najpopulárnejšej političky 20. storočia od roku 1983 až po rok 1987, keď sa Thatcherová stala prvou premiérkou zvolenou trikrát za sebou. Nielen počet strán, ale aj detailnosť a dôslednosť publikácie zaručujú naozaj kvalitné spracovanie veľkého kusu histórie.

Marie s manželom. Foto: Wikimedia Commons

Laurent Lemire – Marie Curie

(Remedium, 2004)

Poľsko-francúzska fyzička a chemička sa stala prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu, a to v oboch spomínaných odboroch jednu. Ako biografia ukazuje, výnimočná vedecká práca, ktorú odštartovala so svojim manželom Pierrom bola po jeho smrti poháňaná najmä bolesťou zo straty milovanej osoby.

Virginia. Foto: Sita/AP

Julia Briggs – Virginia Woolf: An Inner Life

(Mariner Books, 2006)

Spisovateľka, ktorá trpela maniodepresívnymi stavmi, nenachádzala svoje miesto v dobe patriarchálnej spoločnosti. Nedokázala sa stotožniť nielen s nižším postavením žien, ale aj s oveľa kritickejším pohľadom na spisovateľky a novinárky. Autorka Julia Briggs v beletrizovanom životopise opisuje, ako zasahoval tento nepokoj samotný proces tvorby. Napokon sa totiž stala jednou z hlavných inšpirátoriek feministického hnutia vo Veľkej Británii a taktiež jedným z pilierov reformovania tamojšieho vzdelania.

Liz Taylor ako slávna Kleopatra. Foto: Sita/AP

Stacy Schiff – Kleopatra

(Ikar, 2011)

Medzi prvými najvplyvnejšími ženami histórie nemožno opomenúť Kleopatru. Kráľovnou sa stala už v osemnástich rokoch a hoci sa štyridsiatich už nedožila, zabezpečila si slávu na niekoľko generácií. V politike sa obracala nielen vďaka svojej kráse a ženským zbraniam, ale najmä dôvtipu a rafinovanosti. Biografia nie je plná len intríg, incestu a spriadania vladárskych plánov, ale aj romantiky a viery v nádejnú budúcnosť, ktorá sa nikdy nestala realitou.

Malala získala Nobelovu cenu za mier. Foto: Sita/AP

Malala Yousafzai – Volám sa Malala

(Ikar, 2014) 

Malala Yousafzai mala iba 16 rokov, keď získala Nobelovu cenu za mier. Bolo to dva roky po tom, čo ju cestou zo školy postrelili predstavitelia teroristického hnutia Taliban do hlavy. Dôvod bol jednoduchý – iba malé dievča, ktoré chcelo rovnaké vzdelanie pre seba a svoje spolužiačky, sa opovážilo protestovať. Nikto už nedúfal, že dievča prežije, no opak sa stal pravdou. Odvtedy je neutíšiteľným hlasom boja za rovnaký prístup k vzdelaniu pre všetky deti na svete.

Reklama

Autor Marek Majzon je prispievateľom Forbes Slovensko.

Hlavná foto: Frida Kahlo, apríl 1939. Foto: Sita/AP