Remeslo modrotlače do jeho rodiny priniesol prapradedo pred viac ako 150 rokmi. Aj vďaka vášni sa u nich zachovalo dodnes, a tak sa v rodine „indigové zlato“ dedí z generácie na generáciu. Mladý modrotlačiar Peter Trnka sa však rozhodol, že si krásu remesla nenechá len pre seba, ale rozšíri ho po celom Slovensku. Látky, oblečenie, formy na obtláčanie aj workshopy sú pre neho prácou na plný úväzok. No modrotlač nepovažuje za zamestnanie, aj keď jej venuje väčšinu času.
Dedičstvo UNESCO
Modrotlači sa remeselníci na Slovensku začali venovať v 18. storočí. Je to tradičná technika farbenia látok modrým rastlinným práškom indigo, vďaka ktorému remeselníci oživia látku najrozmanitejšími vzormi.
Spočiatku sa potláčalo najmä plátno, ktorého produkcia sa sústredila v oblasti Oravy, Spiša či Šariša. Čím viac sa stala látka dostupnejšia aj v ďalších oblastiach, tým viac sa rozširovala aj modrotlačiarska technika.
V roku 2018 sa zapísala na zoznam nehmotného dedičstva UNESCO a zápis je spoločný ako pre Slovensko, tak aj pre Česko, Maďarsko, Nemecko a Rakúsko.
I keď remeslo u nás prekvitalo zhruba do polovice 20. storočia, stále sa n Slovensku nájdu rodiny, ktoré sa tradičnej potlači venujú.
Z pokolenia na pokolenie
To je aj prípad rodiny Trnkovcov, ktorá sa modrotlači venuje už celé generácie. „Modrotlačiarske remeslo doniesol do našej rodiny môj prapradedo Jozef Trnka, zhruba v roku 1869,“ hovorí pre Forbes Peter Trnka, ktorý aktuálne tradíciu nesie ďalej.
Ako ďalej spomína, pradedo Jozef prevzal remeslo od svojho majstra Jozefa Bednárika, ktorý mu odovzdal celú dielňu aj so zariadením, nakoľko bol bezdetný.
„Od toho okamihu sa modrotlač odovzdáva v našej rodine z pokolenia na pokolenie,“ dodáva. Pôvodná dielňa Trnkovcov sídlila v Záriečí pri Púchove, ale v roku 1898 sa presťahovala do Púchova, kde sa vyrábali látky pre celé Považie.
Petrov pradedo, Alojz Trnka. Foto: archív respondenta
Ako Peter opisuje, každý syn v rodine pracoval so svojím otcom v dielni, kým nenadobudol všetky potrebné zručnosti. Až nadišiel čas, prevzal na seba celú zodpovednosť za dielňu.
„So mnou to však bolo trochu inak. Dedko ma nezasvätil do tajov remesla, zomrel veľmi náhle, tak som na všetko musel prísť sám,“ vysvetľuje Peter, ako sa aj napriek nepriazni osudu rozhodol nezanevrieť na rodinnú tradíciu.
Modrotlač je viac než len práca
Dnes je jeho primárnym výrobkom klasická látková metráž, obrusy, tašky, batohy, kabelky a postupne aj viac oblečenia. Navyše vyrába aj formy, ktoré slúžia na obtláčanie látok.
Peter svoje remeslo zamestnaním nenazýva – je to jeho hoby. Aj preto deň nerozdeľuje na pracovný čas a voľno: „Od skorého rána až do neskorej noci som ponorený do pracovného procesu výroby a vypínam len málokedy. Na modrotlači sa mi páči aj jej rôznorodosť, nie je to žiaden stereotyp. Jeden deň sa potláča, iný deň sa farbí, inokedy sa reže drevo na formy, potom sa zase vyrezáva,“ vysvetľuje.
Formy na obtláčanie látok. Foto: archív respondenta
Túto pracovnú rutinu dopĺňa napríklad aj o výrobu foriem, ktoré vyrezáva nielen pre seba, ale aj pre zákazníkov. Aj keď využíva tradičné vzory, stáva sa, že ho klienti oslovia s vlastnou, špecifickou predstavou.
Remeslo odovzdáva ďalším Slovákom
Tradičné modrotlačiarske remeslo sa však snaží zachovať pre ďalšie generácie aj formou workshopov, ktoré organizuje. Určené sú predovšetkým folklórnym skupinám, drobným výrobcom, ale aj turistom, súkromným osobám, školám či iným kultúrnym inštitúciám.
Workshopy organizuje aj pre deti. Foto: Archív respondenta
Účastník na workshope zažije úplne celý proces výroby modrotlače – od krátkeho vstupu do histórie, cez potláčanie formami až po farbenie v indigu a pranie. „Nakoniec domov odchádza s vlastnoručne vyrobenou modrotlačou,“ opisuje Peter.
Túto aktivitu musel pre aktuálnu situáciu pozastaviť, no k organizovaniu sa plánuje vrátiť ihneď po uvoľnení pandemických opatrení. Je jedným z mála, kto sa svoje workshopy nerozhodol presunúť do online prostredia. A ani to podľa jeho slov nebolo možné, keďže by sa tak podľa neho vytratilo čaro výroby, ktoré so sebou modrotlač prináša.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].
