Dá sa viesť rozhovor o citlivých etických témach ako sú práva LGBT, interrupcie či sloboda prejavu tak, aby sa neskončil hádkou? Nepoučujte, neverte príliš svojej intuícii a myslite aj na divákov, odporúča šachový veľmajster Ján Markoš pre Forbes.
Určite ste to už niekedy zažili. Ste na rodinnej oslave alebo na pive s kamarátmi. Zábava je v plnom prúde a všetci sa cítia skvelo. Náhle sa však diskusia zvrtne na niektorú z pálčivých etických tém. A dobrá atmosféra sa začne vytrácať, priateľský hovor sa začne meniť na hádku.
Hádka sa rozhorí a nikam nevedie. Každý diskutujúci stále dookola opakuje svoju pravdu. Napokon sa frustrovaní rozídete: nielen, že sa diskusia nikam nepohla, odnášate si aj nepríjemný zážitok.
Dá sa o etických témach rozprávať aj inak? „Etickými dilemami som sa veľa zaoberal, výsledkom je moja kniha Medzi dobrom a zlom, v ktorej podrobne rozoberám 16 dôležitých etických sporov, ktoré hýbu dnešnou slovenskou spoločnosťou,” uvádza Ján Markoš.
Z publikácie vybral sedem návrhov, či skôr inšpirácií, ako k etickým témam pristupovať inak.
1. Hľadajte, na čom sa zhodnete.
My ľudia sme si podobnejší, než si obvykle myslíme. Nielenže máme všetci 99,9 percent DNA úplne identických, máme aj mnohé spoločné túžby a priania. Aj váš oponent v diskusii, ktorý pôsobí, akoby chcel spochybniť a zadupať do zeme všetko, čo poviete, s vami bude v skutočnosti v mnohom súhlasiť.
Aj on určite chce, aby jeho deti mohli bezpečne chodiť do školy, aby jeho starnúci rodičia dostali kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Tiež chce, aby slovenská ekonomika prosperovala, aby žil v zdravom životnom prostredí. A možno s vami bude súhlasiť aj v mnohom inom.
Pokúste sa tieto styčné body aktívne hľadať. Zážitok zdieľaného súhlasu vytvára puto a obrusuje hrany každej diskusie.
2. Neverte príliš svojej intuícii.
Veľa zmätkov v etických otázkach vzniká z toho, že ľudia príliš veria svojim podvedomým pocitom. Keď povedzme Anna vidí na ulici dvoch mužov, ako sa držia za ruky a usmievajú sa na seba, môže to v nej vyvolať zvláštny intuitívny pocit, akoby sa dialo niečo neprirodzené, nepatričné. Keď sa neskôr zamieša do debaty o právach homosexuálov, tento pocit ju môže naviesť, aby o homosexualite hovorila ako o čomsi neprirodzenom.
Naša intuícia nám tisícročia dobre slúžila, svet sa ale za posledné stáročia zmenil natoľko, že nám naše automatické pocity a reakcie prestávajú byť dobrým kompasom. Kto z vás napríklad pri vkladaní dioptrických šošoviek do oka nemal pocit, že sa deje niečo intuitívne nesprávne? A kto by si nechal vŕtať do zuba, keby dal len na svoju intuíciu?
Dnes máme namiesto intuície iný mocný nástroj: vedecký výskum. A keďže vedecký výskum ukazuje, že homosexuálne zväzky sú rovnako šťastné a trvalé ako tie heterosexuálne, je namieste, aby Anna svoje intuitívne pocity potlačila a nehovorila o gayoch a lesbách hanlivo.
„Našťastie sa nemusíme vždy zhodnúť na to, aby sme sa dohodli,“ hovorí Ján Markoš. Foto: Miro Nôta/Forbes
3. Dobro konkrétnych ľudí je dôležitejšie ako veľké idey.
V rozhovoroch pri pive, víne či káve často padajú veľké slová. Sloboda, národ, viera, suverenita, rovnosť… Samozrejme, všetky tieto idey sú dôležité. Najdôležitejší sú ale konkrétni ľudia. Štát je tu pre svojich občanov, nie občania pre štát. Cirkev je tu pre svojich veriacich, nie veriaci pre cirkev.
Ak teda hovoríme napríklad o tom, či je asistovaná reprodukcia (napríklad oplodnenie vajíčka v skúmavke) dobrá vec, môžeme celý večer hovoriť o prirodzenosti, Božom pláne, evolúcii a podobných témach, najdôležitejšia otázka ale znie: Keď táto technológia pomôže skutočným ľuďom z mäsa a kostí z trápenia, pomôže konkrétnym párom mať deti, kto sme my, aby sme im túto možnosť upreli?
4. Nesnažte sa poučovať.
Aj keď sme si vo svojej podstate veľmi podobní, naše životné stratégie môžu byť rôzne. Je preto chúlostivé komukoľvek čokoľvek radiť. Ak si napríklad dievčina po tridsiatke buduje kariéru namiesto založenia rodiny, nikomu tým predsa neškodí. Prečo by sme jej teda mali hovoriť, že svoj život nežije správne?
Celá západná civilizácia je založená na rešpekte k slobode jednotlivca. Každý má právo žiť si, ako chce, ak tým neubližuje iným ľuďom. A kto som ja, aby som niekomu tvrdil, že môj pohľad na život je správnejší, než ten jeho?
5. Neargumentujte starými dobrými časmi.
Svet sa nezadržateľne mení. Chcete dôkaz? V roku 1900 mala žena v Európe priemerne 5 detí a dožila sa 50 rokov. Dnes má v priemere 1,5 dieťaťa a žije dlhšie približne o tridsať rokov. Od roku 1900 navyše do našich životov pribudli autá, lietadlá, televízory, mobily, počítače, internet, ale aj atómová bomba, antikoncepcia, klimatická kríza či mikroplasty.
Ako sa dá, v takomto rapídne sa meniacom svete, argumentovať tradíciou? Ako môže byť dnešnému manželstvu vzorom manželstvo z roku 1900, keď ľudia spoločne žili o desiatky rokov menej, rodina mala omnoho viac členov a trávila spolu čas celkom iným spôsobom?
V etických témach preto nie je rozumné argumentovať vetami ako „takto to bolo vždy“, alebo „čo bolo dobré pre tvojich starých rodičov, bude dobré aj pre teba“. Nový svet, svet 21. storočia, potrebuje celkom nové riešenia. Poďme ich spoločne hľadať, neobracajme sa nazad.
6. Myslite na divákov.
Samozrejme, často sa stáva, že svojho oponenta nepresvedčíte. Drží sa zubami-nechtami svojho názoru. A možno je aj trochu osobný a agresívny. Máte preto sto chutí diskusiu ukončiť, mávnuť rukou a odísť.
Váš oponent ale nie je jediný, koho presviedčate. Etických diskusií sa – či už naživo, alebo na sociálnych sieťach – obvykle zúčastňujú i diváci, teda ľudia, ktorí síce do rozhovoru nezasahujú, ale na jeho základe môžu utvárať svoje názory.
Veľmi často má zmysel zostať v napätej či nepríjemnej diskusii. Nie preto, aby ste presvedčili svojho oponenta. Ostaňte tam kvôli tým, ktorí sa dívajú.
7. Aj keď sa nezhodnete, ešte stále sa môžete dohodnúť.
Nie každá diskusia sa končí zhodou. Ale našťastie sa nemusíme vždy zhodnúť na to, aby sme sa dohodli. Tam, kde niet konsenzu, postačí kompromis. To je napokon podstata demokracie: rôzni ľudia s rôznymi záujmami a názormi sa napokon dohodnú na kompromisnom riešení, ktoré síce celkom neuspokojí nikoho, ale ani nikoho celkom neukráti.
Hľadajme kompromisy! Kompromisy sú riešenia, ktoré umožňujú stavať mosty medzi ľuďmi na opačných brehoch.
Ján Markoš (35)
Je už niekoľko rokov šachovou jednotkou na Slovensku. Jeho kniha Pod hladinou získala prestížnu cenu Kniha roka od anglickej šachovej federácie, čo je šachová obdoba Pulitzerovej ceny.
Manažérom prednáša, ako sa rozhodujú šachisti a akým spôsobom zvažujú riziká, a vedie tiež kurzy zamerané na kritické myslenie. Tomu sa venuje aj vo svojej druhej knihe Sila rozumu v bláznivej dobe, ktorá nesie podtitul Manuál kritického myslenia. Aktuálne mu vyšla kniha Medzi dobrom a zlom o etických dilemách, ktoré dnes rezonujú v spoločnosti.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]