Extrémne sucho obmedzilo výrobu z vody aj uhlia. Belehrad preto hľadá stabilnejšie zdroje a s francúzskou EDF buduje základy atómového programu.
Priemerný dlhodobý prítok Dunaja do Srbska dosahuje 4 700 kubických metrov vody za sekundu, tento rok sa však pohybuje iba okolo 1 700 kubických metrov. Prejavuje sa to aj v energetike. Vodné elektrárne znížili výkon na tretinu a menej elektriny vyrábajú aj uhoľné zdroje. Chýba im totiž voda na chladenie.
Srbská energetika stojí na dvoch základných pilieroch. Silnejším je výroba elektriny z uhlia, druhým vodné elektrárne. Oba sú však v súčasnosti výrazne oslabené a krajina sa na ne nemôže úplne spoľahnúť. Dôvodom sú tohtoročné extrémne sucho a vlny horúčav, ktoré znížili hladinu Dunaja na srbskom území na rekordne nízku úroveň.
Rieka je pritom hlavným motorom tamojšej hydroenergetiky. Nachádza sa na nej niekoľko obrovských vodných elektrární vrátane jednej z najväčších v Európe – elektrárne Đerdap, ktorá leží priamo na hranici s Rumunskom v tiesňave prezývanej Železné vráta.
Samotná priehradná hrádza pripomína monumentálnu bránu. Tok Dunaja je na tomto mieste prehradený a hladina vody zvýšená o 34 metrov. Vznikla tak nádrž, ktorá siaha približne dvesto kilometrov proti prúdu, takmer až k Belehradu.
Inštalovaný výkon dvoch vodných elektrární Đerdap dosahuje 2,4 gigawattu, čo je na porovnanie rovnaký výkon ako v prípade českej jadrovej elektrárne Temelín. Turbíny sa nachádzajú na rumunskej aj srbskej strane. Rumunská časť elektrárne vyrobí ročne približne 5,24 terawatthodiny elektriny, srbská 5,65 terawatthodiny.
Z ich celkovo 24 Kaplanových turbín sa však v súčasnosti otáča iba osem. Európa tento rok čelí extrémnemu suchu, ktoré znížilo prietok Dunaja na tretinu. Rovnako klesol aj výkon srbských vodných elektrární.
„Đerdap 1 vyrába iba tretinu svojho priemerného denného výkonu, pretože hladina Dunaja je extrémne nízka a vodné cesty v celej Európe zasiahli dlhotrvajúce vlny horúčav a sucho,“ uviedol v piatok večer pre agentúru Reuters generálny riaditeľ štátnej energetickej spoločnosti EPS Dušan Živković.
Dodal, že v máji a júni zaznamenala spoločnosť EPS najnižšiu výrobu elektriny v týchto mesiacoch od otvorenia elektrárne Đerdap 1 v roku 1970.
Na srbskom úseku Dunaja sa však nachádza hneď niekoľko mohutných vodných elektrární, ktoré spolu zabezpečujú takmer tretinu celkovej ročnej výroby elektriny v krajine. Tento rok sa na nej zatiaľ podieľajú iba 10 percentami.
Nejde totiž iba o Đerdap. Oficiálne údaje európskej siete ENTSO-E, do ktorej sa každú hodinu zasielajú informácie o výrobe elektriny z jednotlivých typov zdrojov, ukazujú, že produkcia prietočných vodných elektrární v celom Srbsku je na viacročnom minime.
Ohrozené však nie sú iba vodné zdroje. Horúčavy a nízka hladina vody zasahujú aj tepelné elektrárne závislé od uhlia, ktorými je Srbsko nechválne známe. Stále zabezpečujú približne dve tretiny výroby elektriny v tejto balkánskej krajine a vypúšťajú obrovské množstvo emisií.
Ani srbské uhoľné elektrárne však nedokážu nahradiť výpadok vodných zdrojov, opäť pre nedostatok vody. Tepelné elektrárne, napríklad Kostolac, v súčasnosti pracujú so zníženým výkonom, pretože im chýba voda potrebná na chladenie.
Celková výroba elektriny v Srbsku sa preto momentálne takisto pohybuje na viacročnom minime. S príchodom ďalšej vlny horúčav sa navyše dá očakávať opätovný rast spotreby.
Krajina tak v týchto mesiacoch nemá dostatok elektriny pre vlastné potreby a musí sa spoliehať na dovoz z krajín, ako sú Rumunsko či Maďarsko.
Vzhľadom na hydrologický výhľad, podľa ktorého má v európskych riekach v budúcnosti ubúdať voda, musí Srbsko riešiť ďalšie smerovanie svojej energetiky. Veľký potenciál má najmä rozvoj obnoviteľných zdrojov, napríklad fotovoltických elektrární.
Obnoviteľné zdroje však samy nedokážu nahradiť silné zastúpenie tepelných elektrární v energetickom mixe. Aj preto sa v krajine otvára diskusia o výstavbe jej prvého jadrového zdroja.
Srbsko, zastúpené ministerkou energetiky Dubravkou Đedović Handanović, minulý týždeň podpísalo partnerstvo s francúzskou štátnou spoločnosťou EDF. Dohoda má položiť základy budúceho jadrového programu krajiny, teda pripraviť ju na výrobu elektriny z jadra.
„Naším cieľom je do polovice budúceho roka dokončiť všetky potrebné štúdie, aby sme mohli prijať informované rozhodnutie o ďalšom rozvoji srbského jadrového programu. Srbsko bude v nadchádzajúcich rokoch pokračovať v budovaní inštitucionálnych, regulačných a technických kapacít potrebných pre budúcnosť svojho energetického sektora,“ uviedla Đedović Handanović po podpise dohody.
