Majetní cudzinci si budujú poistku pred krízami, zatiaľ čo desaťtisíce obyvateľov mieria za vyššími platmi do Austrálie. Migračná politika odhaľuje ostrý hospodársky paradox.
Ešte pred niekoľkými rokmi bol novozélandský program investičných víz, ktorý umožňuje získať pobyt výmenou za investíciu v krajine, takmer mŕtvy.
Dnes patrí medzi najžiadanejšie pobytové programy na svete. Najviac žiadostí prichádza zo Spojených štátov, pribúdajú investori z Číny a jednu podala aj sedemčlenná rodina z Česka. Od reformy pravidiel v apríli 2025 krajina získala prísľuby investícií v hodnote približne 2,46 miliardy eur.
Vo svete najbohatších má krajina Pána prsteňov, úchvatnej prírody a plání posiatych ovcami povesť poistky. Dva ostrovy „krajiny dlhého bieleho oblaku“, ako sa tradične prekladá maorský názov Aotearoa, sú miestom, kam možno v prípade geopolitickej krízy presunúť rodinu, časť majetku alebo celý život. Kým však do krajiny prúdia miliardári, desaťtisíce Novozélanďanov odchádzajú za prácou do Austrálie. Štát tak prežíva jeden z najväčších hospodárskych paradoxov súčasnosti.
Ako vyzerá najrýchlejšia cesta k novozélandskému pobytu pre zahraničných investorov? Vyžaduje si päť miliónov novozélandských dolárov, tri roky a najmenej 21 dní strávených v krajine. V prepočte ide približne o 2,54 milióna eur, ktoré musí záujemca vložiť do miestnych spoločností alebo investičných fondov a ponechať ich tam počas stanovenej lehoty.
Od júna tohto roka sa podmienky navyše ešte uvoľnili. Až jeden milión novozélandských dolárov, teda približne 509-tisíc eur a pätinu požadovanej sumy, môžu investori venovať schváleným charitatívnym organizáciám alebo projektom na ochranu prírody.
Odmenou je rezidentské vízum pre samotného investora, jeho partnera a nezaopatrené deti do 24 rokov. Po splnení podmienok môžu požiadať aj o trvalý pobyt. Nejde teda o okamžitý nákup novozélandského pasu, ale o pomerne rýchlu cestu k dlhodobému zázemiu na opačnej strane planéty.
Program Active Investor Plus pritom dlho pripomínal skôr nevydarený experiment. Nový Zéland ho spustil v roku 2022, pôvodné podmienky však zahraničných milionárov príliš nepresvedčili. Za prvého dva a pol roka prišlo podľa miestnych imigračných úradov iba 115 žiadostí. Investori museli vložiť až 15 miliónov novozélandských dolárov, teda približne 7,63 milióna eur, preukázať znalosť angličtiny a tráviť v krajine viac času.
Vláda premiéra Christophera Luxona však od apríla 2025 systém zásadne prepracovala. Jazykovú podmienku zrušila, požiadavky na fyzický pobyt zmiernila a ponuku rozdelila do dvoch zrozumiteľnejších kategórií.
Rastová možnosť vyžaduje investíciu päť miliónov novozélandských dolárov, teda približne 2,54 milióna eur, na tri roky. Peniaze musia smerovať najmä do rizikovejších a potenciálne produktívnejších aktív, ako sú podiely v novozélandských spoločnostiach alebo investičné fondy.
Druhá, vyvážená možnosť sa začína na desiatich miliónoch novozélandských dolárov, teda približne 5,09 milióna eur, a trvá päť rokov. Umožňuje konzervatívnejšie portfólio, napríklad dlhopisy, akcie alebo niektoré developerské projekty. Investor však musí v krajine stráviť najmenej 105 dní.
Zmena zabrala takmer okamžite. Od apríla 2025 do 23. júla 2026 dostali úrady 837 žiadostí a 395 z nich už schválili. Ohlásené a pripravované investície dosiahli 4,845 miliardy novozélandských dolárov, teda približne 2,46 miliardy eur. Viac než 83 percent záujemcov si vybralo lacnejšiu a rýchlejšiu rastovú možnosť.
Američania u protinožcov
Najväčšiu skupinu tvoria Američania, ktorí podali 277 žiadostí. Nasledujú investori z pevninskej Číny so 156 žiadosťami a Hongkongu so 110. Výrazný záujem prichádza aj z Nemecka, Taiwanu, Singapuru a Južnej Kórey. V oficiálnych štatistikách sa objavila aj jedna žiadosť českého občana, ktorá zahŕňa spolu sedem členov rodiny.
Štát ponúka bezpečnú vzdialenosť od geopolitických konfliktov, politickú stabilitu, anglicky hovoriace prostredie a možnosť rýchlo presunúť blízkych do inej časti sveta.
Britský denník The Guardian vo februári opísal, že množstvo amerických žiadateľov otvorene spája svoj záujem s domácou politickou situáciou a návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu. Robbie Paul z novozélandského investičného fondu Icehouse Ventures denníku povedal, že počas pôsobenia predchádzajúcich amerických prezidentov sa s politickou motiváciou investorov prakticky nestretával. V súčasnosti sa podľa neho objavuje pravidelne.
Podobný obraz ponúkla reportáž austrálskej stanice SBS Dateline. Jej respondenti zo Spojených štátov a Európy hovorili o investičnom výnose aj hľadaní záložného plánu pre prípad politických nepokojov, bezpečnostných rizík alebo prudkého zhoršenia životných podmienok v domovskej krajine. Spomínali tiež kvalitné školy, prírodu a menší výskyt násilia páchaného strelnými zbraňami.
Záujem pritom neznamená, že sa všetci žiadatelia chcú na Nový Zéland okamžite presťahovať. Pre mnohých je rezidentské postavenie skôr poistkou. Investujú peniaze, splnia minimálny pobyt a možnosť presunu si ponechajú na chvíľu, keď by ju ich rodina skutočne potrebovala.
Novozélandský program nepatrí medzi najlacnejšie na svete a na rozdiel od európskych zlatých víz neponúka voľný pohyb v schengenskom priestore. Kombinácia právneho štátu, angličtiny, prírody a geografickej izolácie však oslovuje klientelu, ktorá hľadá únikovú možnosť.
Kým niektoré európske štáty svoje programy pobytu za investíciu obmedzujú alebo rušia, Nový Zéland postupuje opačným smerom. Denník The New York Times v júnovom prehľade svetových zlatých víz uviedol, že určitú podobu pobytu za investíciu stále ponúka približne 30 až 35 krajín. Ďalších 10 štátov umožňuje získať za investíciu priamo občianstvo.
Programy sa rozšírili najmä po finančnej kríze v roku 2008, keď vlády hľadali nové zdroje kapitálu. Postupne však začali čeliť kritike pre rast cien nehnuteľností, daňové úniky, pranie špinavých peňazí či vytváranie privilegovanej migračnej cesty dostupnej iba najbohatším.
Nový Zéland sa teraz usiluje prezentovať svoj program ako imigračný produkt aj nástroj hospodárskej politiky. Najnovšia možnosť započítať do investície dobročinný dar má ukázať, že peniaze bohatých cudzincov nemusia skončiť iba vo finančných aktívach.
Ministerka pre imigráciu Erica Stanfordová zmenu zdôvodnila záujmom samotných investorov aj charitatívnych organizácií. Dar musí smerovať do schváleného projektu, musí byť nevratný a nesmie investorovi prinášať osobný prospech. Žiadatelia tak môžu spojiť získanie pobytu s podporou kultúry, sociálnych služieb alebo ochrany novozélandskej prírody.
Vláda vyšla bohatým cudzincom v ústrety aj v oblasti bývania. Držitelia investorských víz môžu od marca tohto roka kúpiť alebo postaviť jednu obytnú nehnuteľnosť, ak jej cena presiahne päť miliónov novozélandských dolárov, teda približne 2,54 milióna eur. Potrebujú na to súhlas úradov a hodnota domu sa nezapočítava do investície požadovanej na získanie víza.
Všeobecný zákaz nákupu obytných nehnuteľností cudzincami, ktorý Nový Zéland zaviedol v roku 2018, inak zostáva zachovaný. Vláda tak otvorila iba úzku bránu do najdrahšej časti trhu, predovšetkým v Aucklande na Severnom ostrove a horskom Queenstowne na Južnom ostrove.
Podľa údajov citovaných singapurským denníkom The Business Times spĺňa cenovú hranicu päť miliónov novozélandských dolárov približne 7-tisíc tamojších domov, teda asi 0,4 percenta celkového bytového fondu. Realitní makléri už hlásia rastúci počet otázok zo Spojených štátov. Kritici, naopak, upozorňujú, že aj obmedzený počet mimoriadne bohatých kupujúcich môže v prestížnych lokalitách ďalej tlačiť ceny nahor.
Domáci paradox
Za príbehom o miliardách zahraničného kapitálu sa však skrýva výrazný domáci paradox. Kým vláda láka amerických, čínskych a európskych milionárov, desaťtisíce samotných Novozélanďanov odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami do Austrálie.
Financial Times tento rok napísali, že za posledné tri roky opustilo štát takmer 200-tisíc novozélandských občanov. Len v roku 2025 ich odišlo približne 66 300 a viac než polovica zamierila do Austrálie. Symbolom odlivu sa stala aj bývalá premiérka Jacinda Ardernová, ktorej rodina sa rozhodla presunúť do Sydney. Jej hovorca uviedol, že sa v Austrálii nateraz usádza pre pracovné povinnosti.
Novozélanďania môžu v Austrálii pomerne jednoducho žiť a pracovať už od 70. rokov. Súčasnú vlnu však urýchlili slabá domáca ekonomika, vysoké životné náklady a nedostatok atraktívnych pracovných príležitostí po pandémii koronavírusu.
Austrália ponúka vyššie mzdy, väčší pracovný trh a širšie možnosti kariérneho postupu. Rozdiel je najvýraznejší pri zdravotníkoch, remeselníkoch a ďalších kvalifikovaných povolaniach, podľa náborových odborníkov však dokáže prilákať aj skúsených manažérov, bankárov či pracovníkov v technologickom odvetví.
Krajina s približne 5,3 milióna obyvateľov tak na jednej strane prijíma zahraničný kapitál, na druhej stráca vlastných ľudí. Zlaté víza sú kontroverzným produktom aj z celosvetového hľadiska. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a medzinárodná organizácia proti praniu špinavých peňazí FATF upozorňujú, že nedostatočne kontrolované programy môžu slúžiť na ukrývanie majetku, pranie špinavých peňazí alebo obchádzanie daňových povinností.
Nový Zéland preto od žiadateľov vyžaduje dokladovanie legálneho pôvodu majetku, výpisy z registra trestov a ďalšie previerky. Úrady tiež skúmajú, či ide o dôveryhodné osoby bez minulosti spojenej s podvodmi alebo finančnými machináciami.
Ani prísna kontrola pôvodu peňazí však neodpovedá na základnú otázku, aký silný vzťah si ku krajine vytvorí človek, ktorému stačí počas troch rokov stráviť na jej území tri týždne. Poukazujú na to aj miestni obyvatelia. Program môže priniesť miliardy, nemusí však automaticky prilákať nových podnikateľov, dlhodobých obyvateľov alebo aktívnych členov miestnych komunít.
Pre vládu je zlaté vízum nástrojom, ako do malej a vzdialenej ekonomiky priviesť zahraničný kapitál. Pre bohaté rodiny zo Spojených štátov, Číny či Európy znamená bezpečnosť a stabilitu. Skutočným meradlom úspechu však možno bude to, či sa dovezené peniaze premenia na produktívnejšie spoločnosti, lepšie platené pracovné miesta a dôvod, pre ktorý by na Novom Zélande chceli zostať aj samotní Novozélanďania.
