Rutinné zákazky miznú, no pri zmluvách, reklame či literatúre rozhodujú kontext, štýl a zodpovednosť. České vydavateľstvá a lingvisti opisujú, kde stroje narážajú.
Je to nástroj, ktorý dáva, no zároveň aj berie. Umelá inteligencia mení pravidlá hry v prekladateľstve. Kým pri bežných textoch a letákoch už firmám postačuje lacnejší strojový preklad, pri zmluvách za milióny, marketingu či beletrii zostáva ľudský cit pre jazyk nenahraditeľný.
Ako na nástup umelej inteligencie reagujú českí prekladatelia a veľké vydavateľstvá? A prečo je jej najväčšia prednosť zároveň najväčším rizikom?
Začiatkom roka vyvolala vlnu nevôle správa, že britsko-americké vydavateľstvo HarperCollins, ktoré vydáva edíciu paperbackových románov červenej knižnice, prepustilo interných prekladateľov. Nahradil ich softvér spoločnosti Fluent Planet, ktorý tieto knihy po novom strojovo prekladá z angličtiny do francúzštiny. Výsledné texty už kontrolujú iba externí spolupracovníci.
Ešte pred dvoma rokmi pritom Európska komisia vydala vyhlásenie, podľa ktorého sa ani takzvané nižšie literárne žánre nesmú prekladať strojovo a každý jazyk i druh literatúry si zaslúžia ľudský preklad.
To, že umelá inteligencia preniká do ich odvetvia čoraz výraznejšie, však priznávajú aj samotní prekladatelia, ktorých oslovila redakcia Forbesu. Aj oni sa jej už museli v mnohom prispôsobiť. Zhodujú sa tiež, že najmä pri jednoduchších, opakujúcich sa textoch, ako sú letáky, prospekty či interné materiály, často postačuje strojový preklad bez ľudskej korektúry.
Eliška Zemanová sa živí písomnými prekladmi a tlmočením. Prekladá najmä dokumenty, ktoré si vyžadujú úradné osvedčenie, napríklad rodné a sobášne listy, vysvedčenia, vyšetrovacie príkazy a ďalšie listiny, ale aj marketingové texty.
Priznáva, že umelá inteligencia jej povolanie ovplyvňuje. „Určite ubudlo prekladov bežných dokumentov, pri ktorých klientovi ide predovšetkým o porozumenie, nie o formu a absolútnu správnosť. Sú to napríklad výzvy na zaplatenie pokuty z Nemecka, prezentácie a podklady zo školení, ktoré klient absolvoval, alebo e-mailová komunikácia. Jednoducho texty, ktorým porozumie aj napriek drobným nedostatkom,“ hovorí Zemanová.
S rozšírením umelej inteligencie preto premýšľala, ako zareagovať a v čom spočíva jej výhoda, z ktorej by mohla ťažiť. Doplnila si preto oprávnenie a okrúhlu pečiatku na vyhotovovanie úradne osvedčených prekladov a na súdne tlmočenie pri sobášoch, na súdoch či polícii, kde je človek stále potrebný. „Zároveň sa snažím zamerať aj na vysoko špecializované oblasti, napríklad techniku,“ dodáva Zemanová.
Umelá inteligencia ovplyvnila profesijný život aj Jakuba Volného. Prekladá najmä texty, pri ktorých je rozhodujúca kvalitná čeština. Desať rokov sa živil výhradne prekladom beletrie a vo svojom portfóliu má približne 50 kníh zo štyroch jazykov.
Neskôr sa zameral na komerčné, predovšetkým marketingové texty. „Na nástup umelej inteligencie reagovali najmä moji klienti. Veľké agentúry tieto nástroje intenzívne využívajú a v posledných rokoch som vlastne už iba kontroloval preložené texty,“ spomína Volný.
Automatizácia prekladov však podľa neho nie je žiadnou novinkou. Už v minulosti sa používali počítačom podporované prekladateľské nástroje, ktoré efektívne pracovali s preloženými textami a vytvárali z nich takzvané prekladové pamäte. Tie následne ponúkali prekladateľovi už použité riešenia.
V komerčnej sfére tieto programy okrem iných výhod výrazne zrýchlili prácu. „Umelá inteligencia to všetko posunula na ďalšiu úroveň a moderné prekladateľské systémy kombinujú prekladové pamäte s návrhmi umelej inteligencie,“ vysvetľuje Jakub Volný.
Prekladanie bolo až donedávna jeho hlavným zdrojom príjmov. V súčasnosti sa ním živí už len príležitostne, aj preto, že mu ubudli zákazky na preklady marketingových textov.
Ponuku služieb musela trhu, na ktorom sa čoraz viac počíta s umelou inteligenciou, prispôsobiť aj spoločnosť Skřivánek, ktorá sa špecializuje na preklady a tlmočenie.
„Pri jednoduchších textoch počítame s tým, že sa umelá inteligencia bude ďalej zdokonaľovať, a prispôsobujeme sa tomu okrem iného aj vývojom vlastných nástrojov. Tam, kde je však potrebný ľudský pohľad, cit pre kontext, kultúrne nuansy alebo emócie, napríklad pri literárnom preklade, poézii, marketingovej a kreatívnej tvorbe či právnych a iných citlivých dokumentoch, zostáva úloha skúseného prekladateľa nenahraditeľná,“ približuje dnešnú situáciu Anna Skřivánková, riaditeľka spoločnosti.
„Súčasné nástroje umelej inteligencie dokážu text previesť do iného jazyka, nie vždy však pochopia, prečo bol napísaný práve takým spôsobom,“ dodáva Skřivánková.
Potvrdzuje to aj Jakub Volný, ktorý začiatkom tohto leta dokončil pre vydavateľstvo Jota preklad románu Dcera z palírny. Kniha má vyjsť v septembri. Počas práce zo zvedavosti nechal platenú verziu nástroja Gemini preložiť jednu kapitolu.
„Výsledok bol pre beletriu nepoužiteľný a prakticky každú vetu som musel prepracovať. Musím však dodať, že po faktickej stránke bol preklad až na niekoľko drobností správny,“ prezrádza Volný.
To, že nástup umelej inteligencie zatiaľ prekladateľov beletrie až tak neohrozuje, potvrdzuje aj Václav Kadlec, riaditeľ vydavateľstva Albatros Media. Umelú inteligenciu v súčasnosti nevyužívajú, skúšajú však jej technologické možnosti. Kvalita strojových prekladov sa podľa vydavateľov neprestajne zvyšuje.
„Osobne si však nedokážem predstaviť, že by náročné beletristické texty niekedy prekladali stroje. V určitých segmentoch alebo napríklad pri náučných textoch sa však tento trend v budúcnosti zrejme presadí. Napokon niet pochýb, že v niektorých prípadoch sa to deje už dnes. Kolegovia z redakcií majú občas veľmi silné podozrenie, že umelú inteligenciu pri preklade knižného textu použil samotný prekladateľ a takýmto spôsobom vznikol aj text, ktorý nám odovzdal,“ poznamenáva Kadlec.
Myslí si tiež, že najmä pre menšie zahraničné vydavateľstvá bude takýto spôsob prekladu jednoduchšou a lacnejšou cestou, ako expandovať mimo domáceho trhu.
„Renomované vydavateľstvá v Česku ani vo svete však zatiaľ umelú inteligenciu na písanie či prekladanie kníh nevyužívajú. Jedným z dôvodov sú práve etické otázky, keďže rovnako ako my sa usilujú podporovať záujmy tvorcov a prekladateľov,“ zdôrazňuje riaditeľ Albatros Media.
Samotní prekladatelia si uvedomujú, že umelú inteligenciu nemôžu vnímať iba ako hrozbu. Musia sa vedieť vyrovnať s jej vplyvom a využiť ju vo svoj prospech.
„Zatiaľ sa proti umelej inteligencii snažím bojovať tým, že podávam čo najprofesionálnejší a najprecíznejší výkon. Nazbierala som a naďalej zbieram skúsenosti z mnohých odborov, dokážem prepájať informácie, vyvodzovať závery, pochopiť, čo sa skrýva medzi riadkami, a teda neprekladať iba slovo za slovom, ale preniesť celkový význam viet. Verím vo svoju odbornosť, technologický vývoj je však taký rýchly, že nedokážem predpovedať, do akej miery sa umelá inteligencia v budúcnosti zdokonalí,“ priznáva Eliška Zemanová.
Nebezpečenstvo umelej inteligencie vidí najmä v tom, že výstupy jej nástrojov často pôsobia veľmi presvedčivo, pri podrobnejšom čítaní alebo kontrole však možno odhaliť faktické chyby. Umelá inteligencia napríklad vo vete vynechá zápor, čím úplne zmení význam výpovede, alebo si pomýli podobné slová, napríklad abstraktný a abstrahovaný.
„Verím, že umelá inteligencia môže ľuďom pomáhať v bežných situáciách, aby sa dokázali zorientovať. Ak je však text naozaj dôležitý, človek je nenahraditeľný. Keď napríklad klient potrebuje preložiť zmluvu týkajúcu sa obchodu za milióny, radšej sa obráti na skúseného prekladateľa, aby mal istotu, že nepodpíše niečo, čo podpísať nechcel,“ vysvetľuje prekladateľka.
Aj podľa Jakuba Volného sú veľké jazykové modely úžasným vynálezom, ktorý môže v mnohých situáciách prácu prekladateľa výrazne uľahčiť a niekedy ho aj nahradiť. Ich najväčšia výhoda je však zároveň najväčšou slabinou.
„Takéto preklady sú totiž pomerne dobré. V angličtine existuje pre túto úroveň výstižné spojenie, ktoré možno preložiť ako dostatočne dobré alebo použiteľné. V mnohých situáciách takéto výstupy postačujú, ani zďaleka sa však nedajú použiť vždy, pretože niektoré texty si vyžadujú odbornejší prístup,“ upozorňuje prekladateľ.
Väčšina ľudí sa podľa neho domnieva, že na kvalitný preklad stačí dokonale ovládať zdrojový jazyk, napríklad angličtinu. Oveľa dôležitejšia je však znalosť cieľového jazyka. Ak niečo v origináli nie je jasné, pomôže slovník, internet alebo umelá inteligencia. S citom pre jazyk však nepomôže nič. Človek si ho musí odpracovať čítaním, prekladaním, novinárčinou alebo inou prácou s textom.
„Často sa stretávam so situáciou, keď niekto potrebuje preložiť článok do nemčiny. Nechá ho teda preložiť umelou inteligenciou a nemecký kolega Helmut si ho prečíta, či je správny. Takto to však nefunguje. Čo ak Helmut neprečítal ani jednu knihu, o jazyk sa nikdy nezaujímal a je rád, keď dokáže po nemecky napísať e-mail s piatimi chybami? Stále je to iba nástroj a záleží na tom, ako ho použijeme,“ myslí si Volný.
Súhlasí s ním aj Anna Skřivánková. V spoločnosti nevnímajú umelú inteligenciu ako hrozbu, ale skôr ako nástroj, ktorý si osvojili a začlenili do vlastných procesov.
„Odvetvie sa mení. Dopyt sa presúva od čisto jazykového prevodu k službám s vyššou pridanou hodnotou, ako sú lokalizácia, kultúrne prispôsobenie, kontrola kvality výstupov umelej inteligencie alebo poradenstvo. Veríme, že budúcnosť bude patriť tým, ktorí dokážu spojiť umelú inteligenciu s ľudskou odbornosťou, nie tým, ktorí sa jej budú brániť,“ poznamenáva Skřivánková.
Ani Jakub Volný sa neobáva, že by umelá inteligencia jedného dňa prekladateľov úplne nahradila. Podľa neho je to podobné ako v prípade maliarstva a fotografie. Fotoaparát síce výrazne zjednodušil a zrýchlil zachytávanie skutočnosti, z nikoho však neurobil umelca.
„Keď fotografujete auto do systému poisťovne, vystačíte si s mobilným telefónom. Na fotografovanie svadby si však už pozvete profesionálneho fotografa. A stále existujú oblasti, v ktorých zostáva klasická maľba nenahraditeľná,“ uzatvára Jakub Volný.
