Spojenie Nay a Datartu prinieslo dva stratové roky, náročnú integráciu systémov aj odchod časti zamestnancov. Predseda predstavenstva spoločnosti Nay Vladimír Sušil však tvrdí, že firma je dnes na ceste späť do zisku. V rozhovore pre Forbes hovorí aj o tom, prečo bola fúzia nevyhnutná a ako chce konkurovať Alze a čínskym platformám.
Stalo sa to pred takmer dvomi rokmi. Dve značky, ktoré na Slovensku boli vnímané cez predaj elektroniky, sa spojili do jednej značky – Nay. Transakcia však bola o niečo zložitejšia. Vtedy sa Elektroworld v Čechách včlenil do Datartu a slovenský Datart prešiel pod Nay.
„S odstupom času je vždy ľahké hodnotiť. Možno sme mohli urobiť integráciu okamžite. To by nám ušetrilo možno rok a mohli sme byť ďalej,“ hodnotí s odstupom času predseda predstavenstva celú transakciu Sušil. Dnes by si ako manažér za ňu dal známku dva mínus. Napriek tomu by do tejto transakcie išiel aj dnes.
Integrácia Nay s Datartom priniesla pre slovenskú časť tiež negatíva. Predajca s elektrotechnikou skončil ostatné dva roky v červených číslach. Do plusu by sa mal dostať v roku 2026. Ako hovorí Sušil, všetky obchodné aj ekonomické výsledky naznačujú, že spoločnosť je na veľmi dobrej ceste.
„Systém sme dobre nastavili a čísla z posledných mesiacov ukazujú, že sme na správnej ceste. Každý mesiac máme výrazne lepší hospodársky výsledok, ako sme mali v roku 2025,“ dodáva Sušil v rozhovore pre Forbes.
Spoločnosť Nay zlepšila hospodárenie, no do zisku sa v roku 2025 ešte nevrátila. Hlavným dôvodom hospodárskej straty bola integrácia po fúzii. Kedy sa vráti Nay do kladných čísiel?
Myslím si, že to nastane už tento rok. Všetky obchodné aj ekonomické výsledky naznačujú, že sme na veľmi dobrej trajektórii k tomu, aby sme sa po dvoch stratových rokoch vrátili do plusu.
Viete už približne odhadnúť, aké čísla to budú za rok 2026?
Musíme ísť krok za krokom, držať sa finančných a obchodných plánov a vykazovať konštantne každý mesiac dobré výsledky. Za absolútne najdôležitejšie obdobie však považujem posledný kvartál. Keď ho zvládneme, môžeme byť celý rok v mínuse a posledné tri mesiace nás dokážu dostať do kladných čísel. Môj odhad je, že by sme sa mohli pohybovať niekde medzi jedným až tromi miliónmi eur zisku.
Zostanem ešte pri zápornom hospodárskom výsledku. Znamená to, že transakcia sa nevydarila tak, ako ste očakávali?
Od chvíle, keď sme fúziu pripravovali, ubehli už štyri roky. Vtedy sme mali určité očakávania. Spojenie sa naťahovalo, najmä pre Protimonopolný úrad SR, čo vyvolávalo nervozitu. K spojeniu došlo k 1. septembru 2024. Vtedy sa Elektroworld v Čechách včlenil do Datartu a slovenský Datart prešiel pod Nay. Očakávali sme, že kompletnú systémovú integráciu zvládneme do dvoch rokov, keďže sme v tom čase fungovali ako dve samostatné entity. Ukázalo sa, že českej strane to išlo lepšie a rýchlejšie ako slovenskej.
Značka Nay bola viac orientovaná na retail ako etail. Slovenský Datart mal len 21 predajní, z ktorých sme deväť museli predať konkurencii, a bol orientovaný viac na etail ako retail. Stretli sa tak dva odlišné svety, ktoré do seba úplne nezapadli. Trvalo približne rok, kým sme pristúpili k integrácii systémov a procesov. Stalo sa tak 1. mája 2025, keď slovenská strana prešla na české systémy a spustili sme nový web, ktorý funguje na rovnakom rozhraní ako Datart. Kým sa to riešilo, prišli ďalšie problémy, predovšetkým na systémovej úrovni. Ľudia sa museli nové systémy naučiť. Odhadovali sme, že to pôjde podobne rýchlo ako v Čechách, no trvalo to dlhšie.
Ukázali sa kultúrne rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi?
Nenazval by som to kultúrnymi rozdielmi. Datart bol v Čechách najsilnejšia značka a najsilnejší predajca elektroniky, podobne ako Nay na Slovensku. Spojenie retailu a etailu funguje úplne inak, keď sa firma sústredí len na retail.
Slovenskú stranu sme museli naučiť vnímať dôležitosť etailu a prepojenia e-commerce s kamennými predajňami. To bolo asi najťažšie, čo sme museli zvládnuť, aby sa všetky oddelenia pozerali na proces nákupu očami zákazníka. V Čechách je dnes pomer predaja medzi etailom a retailom 60 :40, kým na Slovensku je to 52 : 48 v prospech etailu. V čase, keď sme integráciu začínali, mal Nay tento pomer 80 : 20 v prospech kamenných predajní – teda úplne inak, ako to dnes zákazník požaduje.
FOTO: FORBES / Robo Homola
Znamená to, že Slováci nakupovali radšej priamo v predajni?
Skôr ide o to, že v Čechách bolo vždy viac možností nakupovať online než na Slovensku. Keď som sem prišiel v roku 2014, slovenský online predaj zaostával za českým približne o tri roky. Dnes by som povedal, že ten rozdiel je len pár mesiacov. Veľmi sa to vyrovnalo.
Keď to zhrniete, čo bolo najväčšou výzvou pri celej česko-slovenskej integrácii?
Vždy sú najdôležitejší ľudia. Pri integrácii je nesmierne dôležité, aby si to medzi ľuďmi „sadlo“, aby každý pochopil, že spoločne dokážu viac než jednotlivo, a aby fungoval jeden silný česko-slovenský brand, ktorý dokáže čeliť konkurencii prichádzajúcej z rôznych smerov sveta – či už z Ázie, Ameriky, alebo aj zo susedného veľmi agresívneho Poľska. Túto fúziu sme zvažovali dlho a začali sme ju riešiť ešte v roku 2022. Bola nevyhnutná na to, aby nová česko-slovenská firma dokázala tvrdo konkurovať a udávať tempo na trhu s elektronikou.
Keby ste sa dnes mali rozhodovať znova, išli by ste do toho?
Stopercentne áno.
Ak porovnáme roky 2024 a 2025, ide zhruba o polovičné zníženie straty. Kde sa v tomto prípade prejavili synergie zo zlúčenia s Datartom?
Ide o niekoľko úrovní a niekoľko oddelení, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou toho, aby sa tovar dostal k zákazníkovi čo najlepšie. Najväčším prínosom je opäť prechod na webové rozhranie Datartu – vďaka nemu sme zákazníkom zjednodušili nakupovanie online, ďalej sme zlepšili služby a zabezpečili rýchlejšiu dostupnosť tovaru. Vďaka spojeniu dokážeme využívať aj ponuku českých skladov, tak ako to robil v minulosti Datart, ktorý tu mal veľké logistické centrum a zároveň čerpal aj z najväčšieho logistického centra v Čechách. Ponuka tak stúpla približne o tridsaťtisíc položiek – to je jednoznačne najlepšie, čo sme z tohto spojenia mohli získať. K tomu pribudli personálne úspory, ale aj úspory pri nákupe informačných technológií a investíciách.
Bolo teda práve toto hlavným dôvodom zlepšenia medziročného hospodárenia?
Áno, presne to sa začalo pozitívne prejavovať a predpokladám, že podobný efekt uvidíme aj tento rok. Minulý rok sme mali ešte veľké personálne náklady spojené s odchodom ľudí, ktorých pozície sa v rámci integrácie zrušili alebo ktorí neprijali nový systém a novú výzvu. Dali sme im zákonné odstupné, na ktoré mali nárok. Legislatíva na Slovensku je v tomto smere voči zamestnancom veľmi prajúca.
FOTO: FORBES / Flourish
Dá sa dnes povedať, že všetky oblasti fungujú efektívnejšie ako pred spojením?
Integrácia prebehla už v máji minulého roka, keď sme všetko prepojili cez centrálne riadenú štruktúru a jednotné systémy. Očakávali sme, že to bude fungovať už po prázdninách, no v skutočnosti to trvalo de facto až do konca roka, kým si ľudia zvykli na nové systémy. Mali sme pripravené rôzne systémy garancií, aby sme si dobrých ľudí udržali, pretože kvalitných zamestnancov si treba vážiť. Niektorých sme presvedčiť dokázali, iných nie.
Čaká vás ešte niečo v zmysle zjednotenia pod jednu značku, alebo ide už uzavretý proces?
Máme za sebou už zhruba rok, počas ktorého sme postupne zjednotili všetky oddelenia – logistiku, retail, nákup, predaj aj financie. Systém sme dobre nastavili a čísla z posledných mesiacov ukazujú, že sme na správnej ceste. Každý mesiac máme výrazne lepší hospodársky výsledok, ako sme mali v roku 2025.
To by mohlo znamenať, že na konci roka budete mať plusový výsledok v rozmedzí jeden až tri milióny eur?
Áno, to je náš odhad, samozrejme, pokiaľ sa nestane niečo mimoriadne. Myslím si, že sme dobre naštartovaní, smerujeme k cieľu tohto roka a roka 2027 a následne aj k strategickým cieľom, ktoré sme si stanovili.
Akú známku by ste si za túto integráciu dali ako manažér?
Dva mínus.
Čo ste mohli urobiť lepšie, prípadne čo sa dalo urobiť lepšie v rámci celej skupiny?
S odstupom času je vždy ľahké hodnotiť. Možno sme mohli urobiť integráciu okamžite. To by nám ušetrilo možno rok a mohli sme byť ďalej. Na druhej strane sme asi mali lepšie motivovať najmä zamestnancov na retaile, aby ochotnejšie prijali naše pravidlá a odmeňovací systém. Tu sme zrejme pochybili a situáciu zle vyhodnotili.
Určite dokážeme konkurovať, aj keď si myslím, že Číňania si tu ešte len začínajú budovať pozíciu a nebezpečenstvo zo strany čínskych značiek je veľké.
Naznačili ste, že spojením vznikol pomerne veľký regionálny hráč. Na česko-slovenskom trhu však pôsobí aj Alza a tlačia sa sem aj čínski konkurenti. Je dnes Alza vaším najväčším konkurentom, alebo je ním niekto iný?
Konkurentom je v podstate každý, kto dobre predáva elektroniku, ale v etailovom kanáli je to určite Alza. Allegro tu už tiež odviedlo kus práce, ale slovenský zákazník zatiaľ úplne neakceptuje dlhé dodacie lehoty a bojí sa reklamácií. Postupne cítime aj fenomén Sheinu, Temu, Alibaby a ďalších ázijských či tureckých webov. Uvidíme, čo urobí nové nariadenie Európskej únie, ktoré zavádza clo na zásielky do 150 eur. V oblasti, kde je retail spojený s etailom, je konkurentom Planeo.
Dokáže Nay čerpať zo svojej historickej značky?
Určite áno. To je nesporné. Boli prví. Peter Zálešák a Ján Tomáš tu vybudovali skutočný fenomén značky Nay. Keď robíme prieskumy, ktoré sme predtým robili aj pre značku Datart a teraz aj pre spojenú značku, znalosť aj povedomie o značke Nay sú jednoznačne najlepšie na trhu, rovnako aj dôveryhodnosť.
Alza je v porovnaní s vami oveľa viditeľnejšia, napríklad aj v televíznej reklame. Ako sa za posledné roky zmenili pravidlá hry?
Od apríla 2025 sú naše investície do marketingu porovnateľné s Alzou. Bol to jeden z integračných krokov. Do Nay sme priniesli know-how z Datartu, kde je marketing vnímaný ako veľmi dôležitý prvok úspechu pri predaji elektroniky. Naše investície do marketingu sme strojnásobili.
Určite dokážeme konkurovať, aj keď si myslím, že Číňania si tu ešte len začínajú budovať pozíciu a nebezpečenstvo zo strany čínskych značiek je veľké. Myslím, že by sme sa v tomto mohli učiť od Ameriky, ktorá dokázala svoj trh lepšie ochrániť. Európa v tomto smere dosť stagnuje. Keď sa pozriete na práve prebiehajúce majstrovstvá sveta vo futbale a na to, akých sponzorov si pre severoamerický trh vybrala FIFA, je medzi nimi málo čínskych značiek. Na porovnanie, na majstrovstvách Európy v Nemecku v roku 2024 bolo výraznejšie cítiť ofenzívu čínskych sponzorov.
Je to pre vás výzva?
Pre nás je dôležité, že veľkí ázijskí hráči zatiaľ nedokážu posielať objemné zásielky, napríklad veľké televízory, ktorých doprava by trvala príliš dlho. Zatiaľ sa špecializujú na malé zásielky do hodnoty približne 150 eur a práve tam vidím riziko. V každom prípade, v globálnom predaji elektroniky musíte mať komplexnú ponuku a urobiť všetko pre spokojnosť zákazníka. To neznamená len predaj, ale aj súvisiace služby. Zákazník si potom obľúbi značku natoľko, že nemá dôvod uvažovať o nákupe na nejakom zahraničnom portáli.
FOTO: FORBES / Robo Homola
Bez ohľadu na veľkosť hráča, môžu byť lokálne značky časom ohrozené a raz môžu zaniknúť?
Všetko sa môže stať, ale z krátkodobého pohľadu značka Nay aj Datart posilňujú svoj podiel na českom aj slovenskom trhu v jednotlivých kategóriách každým mesiacom. Je veľmi dôležité udržať si tento podiel aj spokojnosť zákazníkov. Ak sa nám darí udržať dôveryhodnosť značky, zákazníci nemajú dôvod nakupovať inde.
Čo si u vás zákazníci kupujú najviac?
Najdominantnejší sme jednoznačne v malých spotrebičoch, predovšetkým v značke ETA. Druhým stabilným pilierom je veľká biela technika, kde zákazníci veľmi dobre vnímajú náš sortiment. Produkty z tejto kategórie kupujú zákazníci s doplnkovými službami, ako je NAY Doprava, s ktorou im tovar dovezieme načas, vybalíme ho, nainštalujeme, zapojíme, nastavíme a odvezieme obalový materiál. Zákazníci to vnímajú veľmi pozitívne, najmä pri zariaďovaní nového bývania. Ďalej je to predaj televízorov. Kalibráciu televízorov ponúkame ako jediní spomedzi e-shopov s elektronikou. Dovezieme televízor, namontujeme ho, zapojíme, naladíme aj kalibrujeme. To sú naše tri najväčšie segmenty, no rastieme aj v ďalších kategóriách, ako sú mobilné telefóny, technika IT a príslušenstvo.
Takže najväčšie tržby vám prináša veľká a malá biela technika, doplnené o súvisiace služby?
Úplne najväčšie tržby nám v skutočnosti prináša Apple. Je to naozaj výnimočný fenomén.
To znamená, že ľudia si u vás kupujú počítače, mobily aj príslušenstvo práve od Apple?
Zákazníci Apple si obvykle menia zariadenie raz za rok, niekedy raz za dva roky. Má to svoj cyklus. Kto má Apple, spravidla má aj slúchadlá, aj počítač, aj tablet – a všetko sa riadi podobnými pravidlami. Tieto produkty nepatria k najlacnejším, napriek tomu ich obľubujú aj študenti. Na porovnanie: práčku si zákazník kúpi raz za šesť rokov, mobil v priemere raz za rok a pol.
Viete povedať, koľko percent tržieb tvorí Apple?
Hovoríme približne o 10 percent z celkového obratu, ale žiadna iná značka nemá takýto podiel.
Predaj televízorov sa za posledné štyri mesiace zvýšil, predovšetkým na etailovej strane. Prispeli k tomu aj veľké športové podujatia, napríklad olympiáda.
Prekvapuje vás, že práve Apple tvorí taký veľký podiel vašich tržieb?
Už je to tak niekoľko rokov, takže ma to vôbec neprekvapuje.
Apple práve oznámil zdražovanie techniky, okrem iného aj pre ceny čipov. Zvýšite ceny aj vy?
Je to jednoduché. Apple má veľmi prísnu cenovú politiku. Na predaji sa to však nijako neprejavilo, o žiadne tržby sme neprišli.
Vnímate na základe svojich skúseností, že si ľudia aktuálne kupujú techniku inak než predtým – že cítia pokles kúpnej sily alebo horšiu ekonomickú situáciu. Nakupujú rovnako ako v minulosti?
Sledujeme dva druhy čísel. Prvé sú naše dáta, ktoré analyzujeme a vyhodnocujeme každý deň. Druhé sú dáta od spoločnosti GfK, ktorá sleduje podiely jednotlivých značiek na trhu v rámci jednotlivých komodít. Je to veľmi sofistikovaný systém, vďaka ktorému vidíme, ako sa darí trhu v jednotlivých segmentoch, teda v retaile aj v etaili. Tento rok sme zaznamenali miernu stagnáciu na retailovej časti, ale rast v etailovom segmente. Za prvých päť mesiacov, za ktoré už máme dáta, je situácia v nákupoch stabilná, dokonca lepšia ako minulý rok – približne o päť percent.
Keď hovoríte, že máte dáta z e-shopu každý deň – vidíte tam nejaké zmeny v správaní zákazníkov?
Ľudia dnes viac čítajú recenzie a viac sa spoliehajú na odporúčania. Prioritou však vždy zostáva cena. Zákazníci sledujú, kde môžu produkt kúpiť najvýhodnejšie. Zaujímavý fenomén sme zaznamenali koncom roka 2024, keď slovenská vláda oznámila zvýšenie DPH na 23 percent. Obchodníci to využili a vyzývali zákazníkov, aby nakupovali, lebo o chvíľu bude všetko drahšie. Ľudia sa zásobili, a preto sme aj minulý rok cítili, že v niektorých prípadoch odkladali kúpu nových spotrebičov. Keď sa dnes pozrieme na mesačný predaj televízorov, práčok či žehličiek, je už pomerne konštantný.
Existujú výnimky?
Televízory. Ich predaj sa za posledné štyri mesiace zvýšil, predovšetkým na etailovej strane. Prispeli k tomu aj veľké športové podujatia, napríklad olympiáda. Ľudia ju sledujú najmä cez televíziu, nie osobne na mieste, a práve preto je televízor dôležitý. Podobne pôsobí aj futbal. Pred začiatkom majstrovstiev sveta a počas prvých 10 dní turnaja sme zaznamenali výrazný nárast obratu pri predaji televízorov, najmä väčších uhlopriečok.
FOTO: Nay
Viete povedať o koľko percent?
Približne o 20 percent.
Predaj televízorov je teda veľmi cyklický a závisí aj od veľkých športových podujatí?
Áno. Naopak, predaj práčok šport nijako neovplyvňuje. Inak je dopyt po práčkach konštantný. Vieme napríklad odhadnúť, že za pol roka predáme 40-tisíc práčok, no nakoniec ich predáme možno 41-tisíc. V tomto segmente sa dá veľmi dobre plánovať a robiť presný odhad predaja. Veľké firmy sa jednoducho musia na všetko pripraviť vopred.
Avšak niektoré predmety závisia od športových udalostí.
V HP Tronicu pracujem už 31 rokov. Zažil som veľa majstrovstiev sveta aj olympiád. Vývoj je každý rok podobný. Kedykoľvek sa koná veľký športový sviatok vysielaný v televízii, dokážeme sa naň pripraviť. Od roku 2010 do 2014 som bol istý čas šéfom nákupu čiernej techniky v Českej republike, takže sme sa na podobné udalosti pripravovali spoločne so značkami. Riešili sme kampane, cielené ponuky a vývoj predaja dokážeme na základe skúseností pomerne dobre odhadnúť.
Aký je váš typický zákazník?
Spokojná rodina vo veku od 30 do 60 rokov.
Ako sa vám podniká na Slovensku?
Nikdy som sa nechcel príliš vyjadrovať k politickým veciam, som predsa obchodník. No posledné dva roky cítim veľkú politickú nestabilitu, ktorá so sebou prináša aj množstvo nie úplne ideálnych zákonov.
Podľa nášho odhadu nás tento rok bude transakčná daň stáť približne päťstotisíc eur. Ide o novú položku, s ktorou sme donedávna vôbec nepočítali.
Je to ťažšie za ostatné roky?
Podnikanie je za posledné dva roky oveľa náročnejšie. Jedným z príkladov je práve spomínané zvýšenie DPH. Zaplatili ho v konečnom dôsledku zákazníci a predovšetkým obchodníci, pretože ceny neurčujeme my, určuje ich trh. Keď mobil predtým stál tisíc eur pri nižšej DPH, pri 23 percentách často stojí rovnako tisíc eur, pretože cenu diktuje trh. My tak v skutočnosti predávame s nižšou maržou o tri percentá, keďže cenu o tie tri percentá nemôžeme v každom prípade zvýšiť. Určite to poškodilo náš hospodársky výsledok.
Čo vám spôsobili zmeny v trestnej legislatíve?
S tým máme obrovské množstvo problémov. Môžeme zavolať políciu, no páchateľa len vyvedú a spíšu priestupok, pretože hodnota krádeže neprevyšuje sedemsto eur a tak napokon nenesie žiadnu zodpovednosť. Je to nepríjemné aj pre náš personál, ktorý sa takýchto ľudí a skupín obáva. Prichádzajú, odvádzajú pozornosť a majú rôzne triky. Musíme sa pripravovať, posilňovať bezpečnosť aj kamerové systémy. Myslím si, že v tomto by mal štát fungovať lepšie a chrániť bežných ľudí aj podnikateľov. Vnímam to ako veľmi zlý krok.
Ak by sme to rozmenili na drobné – hovoríte, že novela Trestného zákona vám spôsobila výrazné problémy. Aké dodatočné náklady ste s tým mali?
Bude to určite viac ako sto tisíc eur.
Koľko vás stojí transakčná daň?
Podľa nášho odhadu nás tento rok bude stáť približne päťstotisíc eur. Ide o novú položku, s ktorou sme donedávna vôbec nepočítali. Vo všeobecnosti si myslím, že práve táto nestabilita spôsobuje, že v konečnom dôsledku kvalitná pracovná sila zo Slovenska odchádza – najmä do susedného Rakúska alebo Česka. Pracovný trh potom neponúka toľko kvalitných spolupracovníkov, ako by sme potrebovali, a je veľmi obmedzený. Ponuka je mimoriadne slabá najmä v Bratislave, na pozíciách ako skladník alebo predavač.
Keď hovoríte o probléme s pracovnou silou – týka sa to len Bratislavy, alebo je to celoslovenský problém, teda chýbajú predavači, skladníci aj šoféri všade?
Určite. Najhoršia situácia je podľa mňa na západnom Slovensku, konkrétne v Bratislave, kde sa sústreďujú veľké logistické kapacity a najväčšie logistické centrá obsluhujúce celé Slovensko. Náš centrálny sklad je v Senci.
Kde je ponuka najslabšia?
Ťažké je to aj s pozíciami predavačov, kde je ponuka veľmi slabá. Na jednu pozíciu sme kedysi dostávali 20 až 30 životopisov a mohli sme si vyberať tých najlepších. Posledné dva až tri roky berieme v podstate každého, kto má o prácu záujem, a snažíme sa ho školiť. Stojí nás to veľké peniaze na vstupných školeniach, aby sme ľudí naučili pracovať s našimi systémami. Fluktuácia je však vysoká.
Foto: Nay
Čo to znamená?
Nechcem tvrdiť, že by nám odišlo sto percent predavačov, ale niektoré pozície sa pokojne obmenia aj šesťkrát za rok. Sú aj stabilné prípady, napríklad keď je vedúci veľmi dobrý a tím drží pohromade, no bežní predavači, skladníci či pokladníci často odídu hneď, keď im niekde ponúknu o 20 až 30 eur viac.
Čo vám to robí v nákladoch?
Pre nás je to veľmi náročné, pretože do každého nového kolegu investujeme približne dva mesiace – prebehne vstupné školenie, počas ktorého sa učí všetko potrebné a získava aj rôzne benefity. Aj napriek tomu často odíde.
Myslím si, že v Česku sú zákony stabilnejšie. Keď porovnáte českú a slovenskú obchodnú inšpekciu, v Česku sa všetko rieši oveľa konštruktívnejšie. Na Slovensku platíme množstvo pokút za rôzne priestupky, z ktorých mnohé podľa mňa nie sú úplne opodstatnené. V Česku je jednoducho väčšia stabilita. Na Slovensku prišlo za posledné dva roky k príliš veľkým zmenám, čo sa týka zásahov do podnikateľského prostredia.
Najväčšou komplikáciou je teda nestabilita?
Áno, jednoznačne nestabilita.
Pomohlo by teda, keby bolo prostredie stabilnejšie?
Asi áno, hoci neviem, či existuje krajina, kde vládne úplná stabilita. Určite by sa nám však dýchalo lepšie, keby sme mali švajčiarsku precíznosť a stabilitu.
Plán rozširovať počet predajní momentálne nie je aktuálny. Je to skôr naopak?
Neustále otvárame nové predajne. Teraz sme otvorili predajňu v Trnave a do mesiaca otvoríme v Trnave ešte jednu. Pri výbere lokalít sledujeme dojazdovú vzdialenosť do 20 kilometrov a veľkosť predajnej plochy medzi päťsto až 1 500 štvorcovými metrami, hoci to závisí aj od kúpnej sily a konkrétneho miesta.
Potrebujeme optimalizovať cestu zákazníka aj cestu zamestnancov, aby nemuseli nosiť objemné zásielky na vzdialenosť dvesto metrov, ale mali ich poruke a mohli tak zákazníka obslúžiť rýchlo a k jeho spokojnosti.
Máte na mape biele body?
Stále máme na mape miesta, kde by sme chceli mať zastúpenie. Čoskoro otvoríme Trnavu a do mesiaca aj Ružomberok, kde sme doteraz neboli. Máme predajne v Martine a Liptovskom Mikuláši, no pre obyvateľov Ružomberka je to stále ďaleko. Chceme zákazníkom v Ružomberku a okolí ponúknuť rovnaký komfort ako inde a využiť naplno výhody omnichannelu.
Ak tomu dobre rozumiem, tento rok teda plánujete otvoriť tri predajne – dve v Trnave a jednu v Ružomberku?
V skutočnosti by mala byť ešte jedna, takže spolu štyri. Rovnako dôležité ako otváranie nových predajní sú však aj renovácie existujúcich prevádzok – investície do nových spôsobov predaja, vystavovania tovaru a predovšetkým do zlepšenia skladovej obsluhy zákazníka. Potrebujeme optimalizovať cestu zákazníka aj cestu zamestnancov, aby nemuseli nosiť objemné zásielky na vzdialenosť dvesto metrov, ale mali ich poruke a mohli tak zákazníka obslúžiť rýchlo a k jeho spokojnosti. Do toho investujeme a plánujeme niekoľko nových rekonštrukcií predajní. Jedna kompletná renovácia nás stojí päťstotisíc eur.
Ako si predstavujete predaj elektroniky o päť rokov?
Čo sa týka predajcov, ktorí tu zostanú, myslím si, že sa ich okruh zúži. Trh ovládnu iba silní hráči. Zároveň však na trh budú čoraz viac vstupovať aj výrobcovia so svojimi webmi. Ponuky budú čoraz sofistikovanejšie a zákazník sa sústredí predovšetkým na rýchlosť a súvisiace služby, teda napríklad na rýchlosť vybavenia reklamácie. Určite bude posilňovať aj nákup cez telefón, notebook a ďalšie zariadenia. Vývoj AI v tejto oblasti je taký rýchly, že to, čo trvalo 10 rokov, dnes dokážeme pomocou AI dosiahnuť za jeden rok. Preto je veľmi ťažké presne predpovedať situáciu o päť rokov. Je však dosť možné, že náš zákazník bude v budúcnosti komunikovať so svojím osobným digitálnym agentom, ktorý mu ponúkne najvhodnejší produkt.
A bude medzi týmito predajcami aj Nay?
Stopercentne áno, o tom niet pochýb.
