Agroskupina Sanagro sa pasovala nielen so suchami a vtáčou chrípkou, ale dala červenú aj väčšine kravských fariem. Prezradil pre Forbes CEO potravinárov Tomáš Kohút.
„Museli sme kompletne zlikvidovať obidve haly, v každej bolo 1 750 sliepok. Teda išlo o všetky nosnice, 3 500 kusov,“ opisuje CEO Sanagro následky vtáčej chrípky. S ochorením sa museli farmári, spadajúci pod potravinársku vetvu investičnej skupiny Sandberg Capital blízkej expartnerovi J&T Martinovi Fedorovi, pasovať tento rok.
Sanagro malo v poslednom období čo robiť. Okrem výrazného suchého obdobia musela skupina prikročiť aj k jednému z kľúčových rozhodnutí posledného obdobia, a to k výraznému okresaniu živočíšnej výroby. Konkrétne išlo o červenú pre väčšinu kravských fariem v portfóliu skupiny.
„Živočíšna výroba však bola obrovským problémom. Dostať mladých ľudí do maštale ku stovkám kráv bolo takmer nemožné. Tam sme to museli riešiť angažovaním zahraničných pracovníkov,“ zároveň Kohút otvoril aj tému problematiky zháňania kvalifikovaných zamestnancov v potravinárskej branži. Ako sa skupine darí a aké eviduje hospodárske výsledky za rok 2025?
To sa teraz ťažko hodnotí. Reálne dopady budeme presne poznať až po žatve (začína v júli a pre Sanagro končí až v decembri, nakoľko je pestovateľom cukrovej repy, pozn. red.). Faktom však podľa odborníkov zostáva, že aktuálne prežívame najhoršie sucho za posledných 100 rokov. Určite je najvýraznejšie za posledných 11 rokov.
Toto nie je prvý kritický rok. Téma zadržiavania pôdnej vlahy rezonuje už dlho a my sa tomu ako poľnohospodári musíme prispôsobiť. Zavlažovať celú našu výmeru, ktorá predstavuje 17-tisíc hektárov, nie sme schopní, takáto investícia by bola v podstate nerealizovateľná a nenašli by sme ani dostatočné vodné zdroje. Musíme preto s vlahou pracovať inak.
Robíme opatrenia, aby sme v maximálnej možnej miere udržali vodu v pôde a zabránili jej odparovaniu. V každom regióne, v ktorom pôsobíme, sme založili agrolesnícky systém, pri ktorom kombinujeme výsadbu stromov s poľnohospodárskou výrobou.
Korene stromov zlepšujú štruktúru pôdy a jej schopnosť vsakovať vodu, zatiaľ čo tieň stromov obmedzuje odparovanie, pracujeme aj s medziplodinami. Začali sme tiež minimalizovať práce typu hlbokej orby, ktorá zbavuje pôdu vlahy uloženej pod povrchom.
Máte odhad, ako suchá finančne ovplyvnia ekonomické výsledky skupiny?
Aktuálne odhady hovoria o výpadku na úrovni 20 až 30 percent na hektárovom výnose pri obilninách. Pri ostatných plodinách predpokladáme výpadok maximálne do 15 percent.
Máte nejakú predbežnú štatistiku, ako sa to podpíše na celkovom výsledku a na týchto stratách?
Minulý rok bol špecifický, pretože výnosy vo viacerých regiónoch boli rekordne vysoké. Hrubý kvalifikovaný odhad zatiaľ hovorí okolo 20 percent výpadku v EBITDA.
To znamená, že by to mohlo byť mínus jeden až dva milióny eur.
Približne tak.
Vtáčia chrípka
Zasiahlo to jednu našu ekologickú farmu. Bolo to, v úvodzovkách, šťastie v nešťastí, pretože táto farma je najmenšia. Chovali sme tam 3 500 sliepok.
Ide o chovné farmy značky Pipidu?
Áno, je to naša bio vetva (voľný výbeh, certifikované bio krmivo, pozn. red.). Rozsahom je výrazne najmenšia. Ak to porovnám, v jednej klasickej hale s voľným výbehom máme 37-tisíc sliepok. Na tejto bio farme ich bolo len 3 500, čiže desaťnásobne menej.
O koľko nosníc ste prišli?
Museli sme kompletne zlikvidovať obidve haly, v každej bolo 1 750 sliepok. Teda išlo o všetky nosnice, 3 500 kusov. Sú to dve haly postavené vedľa seba. Keď sa nákaza objaví v jednej z nich, veterinár väčšinou rozhodne o likvidácii celého chovu v danom okruhu.
Foto: archív Sanagro
Ako sa vám ho podarilo opäť obnoviť?
V takejto situácii prebieha presne stanovený proces. Dva mesiace máte vyhradené na dôkladné čistenie a dezinfekciu. Následne musíte nasadiť po 25 kontrolných sliepok do každej haly. Tieto zvieratá tam musia bez problémov fungovať mesiac.
Potom príde veterinár, zoberie im vzorky, a ak nenájde prítomnosť vírusu vtáčej chrípky, povolia obnoviť chov. My sme na konci mája dostali rozhodnutie z veterinárnej správy. Povoľujú nám obnovu a rušia predchádzajúce obmedzenia. Do jedného až dvoch mesiacov budeme navážať nové sliepky a rozbiehať ďalší turnus.
Čo je s farmou dnes?
Od polovice februára bola farma zatvorená. Aktuálne sa pripravujeme na opätovný návoz sliepok, ktorý prebehne koncom augusta. Na margo dobrých vzťahov s dodávateľom sme sliepky objednali ešte pred oficiálnym rozhodnutím veterinárnej správy o umožnení obnovenia chovu.
Dodávka sliepok totiž štandardne trvá štyri až päť mesiacov. Ak by sme tie vzťahy nemali, museli by sme čakať až do oficiálneho rozhodnutia, čo by prinieslo ďalšie straty. V prípade, že by sme oficiálne povolenie nedostali, dodávateľ by bez akýchkoľvek problémov umiestnil sliepky inde.
Dá sa táto strata finančne kvantifikovať?
Z pohľadu toho, čo sme museli zlikvidovať a o čo sme prišli, sme škodu vyčíslili približne na 60-tisíc eur.
Ekonomické výsledky
Poďme k ekonomickým výsledkom. Tržby v roku 2024 sa pohybovali okolo 68 miliónov eur. Ako tržby vyzerali za minulý rok?
Predpoklad tržieb za rok 2025 máme na úrovni 73 miliónov eur.
Čo sa týka čistého zisku, v akých číslach sa budete pohybovať?
To vám ešte v tejto chvíli neviem presne povedať. Konsolidovanú účtovnú závierku budeme mať k dispozícii až na konci leta.
Budete v čiernych číslach?
Áno.
Z hľadiska ekonomických výsledkov už máte prognózu na rok 2026?
Náš kvalifikovaný odhad hovorí o 20-percentnom výpadku v EBITDA. Jedným z dôvodov je sucho. Ťahúňom prepadu je však vysoká cena nafty z dôvodu vypuknutia vojny v Iráne, pri ktorej už dnes vieme povedať, že sme stratili 500-tisíc eur.
Budete sa teda sústreďovať primárne na stabilizáciu hospodárenia?
Určite áno. Vplyvom akejsi radikalizácie počasia, kedy sa striedajú obrovské suchá a prívalové dažde, ale rovnako aj nestabilnou geopolitickou situáciou, sa snažíme nájsť optimálny balans.
Premýšľame napríklad nad tým, pri ktorých farmách v konvenčnom režime má zmysel transformácia do ekologického režimu. Ak sa však už raz rozhodneme ísť do ekológie, musí to byť dobre zanalyzovaný krok.
Preberáme vtedy na seba dlhodobý záväzok, že v tomto režime aj dlhší čas zostaneme aktívny. V tomto smere však disponujeme silným know-how. Máme v skupine tri farmy, ktoré podnikajú v ekológii. Z toho jedna viac ako 20 rokov. Preukázateľne tak vieme povedať, že prevádzkové náklady na ekologickú produkciu sú nižšie ako v konvencii. Aj takto sa napríklad snažíme udržať zisk na požadovanej úrovni.
Podľa konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2024 sa zisk skupiny pohybuje tesne v čiernych číslach. Prečo?
Ten rok bol poznačený extrémnymi vlnami pôdneho sucha a následnými podpriemernými výnosmi, ktoré postihli najmä región Turca. Pod čísla sa negatívne podpísal aj nárast osobných nákladov vplyvom výrazného zvýšenia minimálnej mzdy.
Tento fakt sme najsilnejšie vnímali práve v živočíšnej výrobe, ktorá je silno príplatková, nakoľko sa o zvieratá potrebujete starať 24 hodín, sedem dní v týždni. Treba však dodať, že problémy sa začali už v rokoch 2022 a 2023, keď vojna na Ukrajine spôsobila bezprecedentné výkyvy cien komodít a vstupov. Ich dôsledky ovplyvňovali hospodárenie poľnohospodárov ešte aj v roku 2024.
Takže mali na ekonomické výsledky dopad priamo geopolitické faktory?
Áno, najmä v roku 2023. Vtedy všetci poľnohospodári počítali s tým, že ceny vstupov iba dobiehajú vysoké ceny komodít. V poľnohospodárstve nakupujete vstupy s veľkým predstihom na celú jeseň aj jar. Keďže panovali obavy, že bez plynu sa hnojivá nebudú mať z čoho vyrobiť, všetci sa predzásobili za tie extrémne vysoké ceny.
Lenže prišiel koniec roka a ukázalo sa, že Ukrajina výpadok v produkcii komodít nemala. Naopak, ich objem rástol. To spôsobilo, že ceny komodít na trhu začali prudko klesať. My sme však už mali drahé hnojivá zapracované v pôde alebo nakúpené na sklade. Väčšina poľnohospodárov vrátane nás sa dostala do opačného problému – z extrémnych ziskov sme spadli do straty. Navyše ani počasie vtedy neprinieslo rekordné výnosy.
Robo Homola
Potenciálna expanzia
Aktuálne máte v portfóliu 15 fariem.
Áno, momentálne máme 15 fariem a tri podniky. Hospodárime na 22-tisíc hektároch pôdy. Z toho 17-tisíc hektárov tvorí orná pôda a 5-tisíc hektárov sú trvalé trávnaté porasty.
Martin Fedor v minulosti v rozhovore pre Forbes naznačil možnú akvizíciu družstva pri Hlohovci. K nej napokon nedošlo?
Nie, nedošlo. Stále sa však pozeráme po trhu, či sa neobjaví niečo zmysluplné. Máme štruktúru organizovanú do efektívnych regionálnych celkov. V regiónoch, kde už pôsobíme, sa prirodzene snažíme rozširovať výmery, pretože vieme využiť synergie – ľudí a strojné vybavenie, ktoré tam už máme.
Ako hovorím, k akvizícii nakoniec nedošlo, ale rozhodli sme sa v tomto regióne pre iný krok. Jednu z existujúcich fariem sme rozdelili na dve, pričom tá novovzniknutá prešla do ekologického režimu. Ekologické pestovanie nám dáva čoraz väčší zmysel. Jedným z dôvodov sú aj neočakávané geopolitické problémy, ktoré už druhýkrát za krátku dobu vytlačili ceny hnojív prudko nahor.
Čo sa týka domáceho trhu, nemáte aktuálne plány na expanziu v regióne Záhoria alebo v okolí iných krajských miest?
Nie, momentálne nič také neplánujeme.
Upadajúce družstvá ste následne modernizovali?
Áno, v minulosti sme akvirovali niekoľko družstiev, ktoré sme museli modernizovať a finančne zastabilizovať. Keď si však na konci dňa spočítate celkovú hodnotu investície, zistíte, že družstvo, ktoré kúpite lacno, lebo krachuje, sa nemusí vždy finančne oplatiť a môže to vyjsť drahšie, ako sa vám na začiatku zdalo. Musíte doň naliať obrovské množstvo kapitálu.
Znamená to, že sa vám podobná investícia nakoniec nevyplatila tak, ako ste pôvodne očakávali?
Netvrdím, že sa to neoplatilo. Všetky naše farmy sú z dlhodobého hľadiska ziskové a prinášajú majiteľom akceptovateľnú návratnosť investície. Mali sme však náročnú situáciu napríklad na PD Turiec v Dubovom. Keď Sanagro toto družstvo preberalo do svojho portfólia – vtedy som ešte v skupine nepôsobil – bolo v takom zlom stave, že chýbali peniaze aj na naftu. Nakoľko sa na družstve dlhodobo hospodárilo zle, čelili sme obrovskému investičnému dlhu na strojoch, budovách aj na samotnej pôde.
Tri roky sme museli pôdu ozdravovať, aby sme hektárové výnosy dostali na rozumnú úroveň. Sú tu aj faktory, s ktorými ako investor v poľnohospodárstve hneď nepočítate. Región Turiec je známy obrovským tlakom divej zveri. Napriek tomu, že tam máme kvalitnú pôdu, nedokážeme na nej pestovať niektoré plodiny, lebo nám ich vysoká zver kompletne zožerie.
Problém s pracovnou silou
Martin Fedor nám v rozhovore v minulosti priznal, že otázka kvalifikovaných zamestnancov je v poľnohospodárstve chronickým problémom.
Nedostatok pracovnej sily pociťujú všetky odvetvia a my nie sme výnimkou. Náš sektor však dlhodobo stojí na okraji záujmu, preto je náročné prilákať mladú generáciu. Pritom ide o strategické odvetvie, ľudia budú potrebovať jesť vždy. Zároveň už dávno neplatí, že ide len o fyzicky náročnú prácu.
Už dnes prechádzame výraznou digitalizáciou a automatizáciou, čo prináša nové príležitosti, ktoré verím, že zaujmú mladých ľudí. Ja osobne som pôsobil vo viacerých odvetviach, no poľnohospodárstvo považujem za jedno z najkrajších. Na konci dňa vidíte hmatateľný výsledok.
Viete na základe dát ilustrovať, koľko zamestnancov vám v rámci celej skupiny aktuálne chýba?
Momentálne sme v stave, keď hľadáme optimálne personálne zloženie. Výrazne väčší problém sme mali v minulosti v živočíšnej výrobe.
V tej rastlinnej ľudí dokážeme nájsť relatívne ľahšie. Ide o „čistejšiu“ prácu, ľudia na poliach pracujú v nových, klimatizovaných strojoch. Navyše už neplatí starý mýtus, že v agrosektore sa zarába zle. Naša priemerná mzda v sezóne v rastlinnej výrobe sa pohybuje na úrovni 1 800 eur.
Živočíšna výroba však bola obrovským problémom. Dostať mladých ľudí do maštale ku stovkám kráv bolo takmer nemožné. Tam sme to museli riešiť angažovaním zahraničných pracovníkov.
Chýbajú vám tak stovky ľudí?
V priebehu posledných štyroch rokov sme zatvorili štyri z piatich prevádzok živočíšnej výroby, preto tento problém dnes už nepociťujeme. Na pozíciách v týchto prevádzkach sme mávali obrovskú fluktuáciu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli tieto mliečne farmy zavrieť.
Ak to porovnám so slepačími farmami – na obsluhu haly s 37-tisíc nosnicami, ktorá generuje porovnateľnú EBITDA ako mliečna farma, vám stačí päť ľudí. Na dosiahnutie rovnakého zisku v živočíšnej výrobe potrebujete 20 až 25 ľudí v závislosti od toho, či dojíte dvakrát alebo trikrát denne. Pritom investícia do maštalí a kráv je výrazne vyššia.
Foto: archív Sanagro
Výhodnejšia rastlinná výroba
Čo je hlavným zdrojom výnosov – živočíšna alebo rastlinná výroba?
Dnes je hlavným ťahúňom príjmov jednoznačne rastlinná výroba.
V minulosti to však bolo nastavené inak.
Keď som v roku 2018 nastupoval do skupiny, prevádzkovali sme päť mliečnych fariem, z ktorých už dnes máme iba jednu. Sanagro však v žiadnom prípade nie je odporca živočíšnej výroby, len sme zmenili koncepciu a menej efektívnu výrobu sme nahradili efektívnou.
Dnes chováme dobytok na mäso extenzívnym spôsobom. Z tohto chovu síce nemáme prevratné tržby, ale ekonomicky nám to dáva väčší zmysel ako produkcia mlieka. A tiež treba dodať, že časť zatvorených mliečnych fariem sme nahradili otvorením nových fariem pre sliepky vo voľnom výbehu. Čiže jednu živočíšnu produkciu sme nahradili druhou.
Rastlinná výroba vám teda vychádza ekonomicky výhodnejšie a plánujete sa orientovať primárne na ňu?
Rastlinná výroba je aktuálne ekonomicky výhodnejšia. Ale ako som povedal vyššie, živočíšnej výroby sa úplne vzdať určite neplánujeme.
Narazili ste na negatívnu reakciu manažérov fariem, keď investori požadovali konkrétne dáta?
Pre množstvo agronómov bola ekonomika pestovania plodín postavená prevažne na hektárovom výnose a realizačnej cene bez toho, aby vedeli, či je samotná plodina v konečnom dôsledku zisková. Nám toto nestačilo. Preto sme zaviedli detailný zber dát, vďaka čomu dnes vieme presne identifikovať ekonomickú profitabilitu konkrétnej plodiny na každej jednej parcele za daný rok. To považujem za obrovský posun v riadení fariem.
Foto: archív Sanagro
Stopka pre mliečne farmy
Naznačili ste rušenie mliečnych fariem v rámci živočíšnej výroby. Niektoré dôvody ste už otvorili, no viete konkrétne popísať, prečo ste väčšinu kravských fariem zatvorili?
Rozhodla jednoznačne ekonomika. Dáta skrátka nepustili a nedávalo to zmysel.
Môžete to rozviesť?
Čelili sme obrovskému investičnému dlhu. Mali sme farmu so špičkovým chovom slovenskej strakatej kravy. Bola to zisková prevádzka a v úžitkovosti zvierat – hoci tento termín nemám v láske – sme patrili do TOP 3 na Slovensku. Maštale však boli vo veľmi dezolátnom stave a podľa vypracovaného projektu by si ich rekonštrukcia vyžiadala investíciu 1,2 milióna eur.
Keďže táto farma generovala ročnú EBITDA okolo 200-tisíc eur, znamenalo by to, že by sme šesť rokov splácali úver iba na to, aby sme prevádzku udržali pri živote bez akéhokoľvek ďalšieho rozvoja. To nedávalo zmysel. Druhým faktorom bolo, že v obdobiach sucha sme krmoviny síce dopestovali, ale ich cena bola extrémne vysoká. Pri prepočítaní na realizačnú cenu mlieka sme zistili, že by sme vyrábali so stratou.
Zo živočíšnej výroby vám už zostali len slepačie farmy?
Aktuálne prevádzkujeme poslednú mliečnu farmu, chováme ovce v ekologickom režime na produkciu ovčieho mlieka extenzívnym spôsobom, čiže iba v sezóne, keď sa pasú na paši a kravy na mäso, ktoré strávia väčšinu roka na pastve a na zimné obdobie ich sťahujeme do maštalí. Okrem toho, ako ste spomenuli, prevádzkujeme v rámci živočíšnej výroby tri farmy pre sliepky vo voľnom výbehu, pričom jedna z nich sa nachádza v bio režime.
Foto: archív Sanagro
Spolupráca s obchodnými reťazcami
V rámci svojich produktov do obchodných reťazcov dodávate len vajcia?
Áno, je to náš jediný maloobchodný produkt. Plodiny a ostatné komodity dodávame spracovateľom, výrobcom alebo veľkoobchodníkom.
Do koľkých reťazcov vajcia dodávate?
Dodávame ich do maloobchodných sietí Terno, Kraj, Kaufland, Tesco a Lidl a menším regionálnym predajcom.
Neuvažujete nad rozšírením portfólia produktov pre reťazce, napríklad o mäsové výrobky z vlastného chovu?
V blízkej dobe nič také neplánujeme.
Dáta opäť hovoria, že by sa to ekonomicky nevyplatilo?
Sanagro je veľká skupina. Nemá pre nás zmysel púšťať sa do prevádzkovo náročných projektov, kde nemáme potrebné know-how a ktoré prinesú do EBITDA len malý príspevok.
Odčerpávalo by to manažérsky čas, ktorý vieme využiť na projekty s vyššou profitabilitou. Netvrdím, že to v budúcnosti úplne vylučujeme, interne o týchto trendoch diskutujeme. Zatiaľ sme však nenašli model, ktorý by fungoval, preto pokračujeme v osvedčenej ceste.
Aká je situácia s cenotvorbou vajec? Pociťujete tlak od samotných reťazcov?
Áno. Je to prirodzené, každý z nás sleduje ekonomiku svojho biznisu, takže boje o cenu nie sú prekvapivé.
Čo to presne znamená?
S nákupcami z maloobchodných sietí sme v kontakte prakticky denne. Ceny vajec sa odvíjajú od aktuálnej situácie na trhu.
Od momentu, ako sliepka znesie vajce, máme 14 dní na to, aby bolo na pulte predajne. Ak je teda vajec nedostatok, sme jemne vo výhode, pretože dopyt rastie. Ak je na trhu však dostatok vajec, sme prirodzene skôr v nevýhode.
Líšia sa predajné ceny naprieč reťazcami?
Nie, ceny medzi reťazcami sa zásadne nelíšia.
Do akej miery narušil slovenský trh príchod diskontných reťazcov, ako je napríklad Biedronka?
Zatiaľ ich vplyv necítime.
Neuvažujete nad nimi v dlhodobých plánoch? Ak by sa tieto diskonty viac rozšírili, prispôsobili by ste im stratégiu?
Tieto trhové vplyvy nedokážeme ovplyvniť, budeme pracovať s takou realitou, aká nastane. Vzhľadom na našu súčasnú kapacitu realizujeme gro predajov na západnom Slovensku, východ krajiny obsluhujeme minimálne.
Smer východné Slovensko?
Práve v expanzii na východné Slovensko teda vidíte potenciál pre ďalší rast?
Naše tri farmy pre sliepky vo voľnom výbehu patria medzi najväčšie v strednej Európe svojho druhu, no napriek tomu gro predajov na Slovensku tvoria podstielkové a ešte stále klietkové vajcia.
Preto by sme nedokázali pokryť celoslovenskú produkciu. V prípade, že by sme sa rozhodli rozširovať produkciu, expanziu na východ Slovenska by sme zvážili.
Potravinárska konkurencia
Keď hovoríte o stratégii – akú taktiku volíte, aby ste prežili na jednom ihrisku s gigantmi ako Agrofert Andreja Babiša alebo skupina Exata Jána Sabola?
Čo sa týka veľkých hráčov, vnímam, že sme na jednej lodi. Sme veľké agrárne skupiny, ktoré riešia identické prevádzkové problémy, iba v inom meradle hektárov. Každá skupina má vlastný manažment, ktorý robí autonómne rozhodnutia. Agrofert napríklad nedávno otváral nové haly na chov dobytka a produkciu mlieka, my sme sa rozhodli ísť iným smerom.
Každé vedenie má odlišný pohľad na vývoj trhu a vlastnú stratégiu. Myslím, že sa na trhu skôr dopĺňame. Bojujeme za spoločné záujmy veľkých podnikov a odmietame rétoriku, že európske poľnohospodárstvo spasia iba malí farmári. V niektorých krajinách to tak majú nastavené historicky, no nevidíme dôvod, prečo by sme preto mali trpieť my.
Transakčná daň
Akým spôsobom sa vládny konsolidačný balíček podpísal na fungovaní vašej firmy? Myslím tým napríklad zavedenie transakčnej dane.
Zavedenie transakčnej dane nás, samozrejme, neteší. Znamená to priamy odliv hotovosti z firmy a nejde o zanedbateľné položky.
Máte už konkrétne číslo, koľko vám transakčná daň okreše z tržieb?
Pôvodne sme to kalkulovali na úrovni 240-tisíc eur za celú skupinu, reálny dopad bol nakoniec o niečo nižší, do 200-tisíc eur.
