Tri a pol roka po veľkolepom štarte ChatGPT a po stovkách miliárd dolárov investovaných do dátových centier drvivá väčšina firiem stále nemá jasno v tom, ako si s AI uľahčiť život. Zatiaľ čo technologický sektor hlási výrazný nárast efektivity, na zvyšku trhu umelá inteligencia naráža na nepripravené systémy, obavy o bezpečnosť a predovšetkým ľudský odpor.
„Vídame situácie, keď sa pôvodná zvedavosť mení na obavu, že pozícia daného človeka už nebude taká silná,“ opisuje Petr Zelenka, šéf AI divízie konzultačnej IT spoločnosti Adastra. Najmä špecialisti v rade odborov podľa neho stále hľadia na novú technológiu so značnou skepsou.
„Nastupuje extrémna miera kritiky – zamestnanci riešenie odmietnu ako nevhodné a poukazujú na relatívne drobné nedostatky, ktoré však pred manažmentom označia za zásadné a neprekonateľné. Aj preto sa snažíme, aby dotknutí zamestnanci mali možnosť spolutvoriť riešenie od samého začiatku,“ hovorí Zelenka.
Skepsu potvrdzujú aj čerstvé dáta z prieskumu Deloitte, do ktorého sa zapojilo 155 českých firiem naprieč odvetviami. Podľa neho viac ako tretina zamestnancov nepoužíva AI nástroje preto, že im dostatočne nedôveruje. Takmer štvrtina sa bojí, že s ich pomocou narobí chyby. Hlavnou „brzdou“ na strane zamestnancov je však chýbajúca predstava o konkrétnom využití.
„Najväčšou výzvou je, aby ľudia začali premýšľať inak,“ mieni šéfka českej pobočky SAP Hana Součková. „Najväčší zabijak všetkého je, keď človek hovorí: ,Ja som to doteraz robil takto, kam tam môžem tú AI dostať?‘ Lenže jeho práca už nebude rovnaká,“ dodáva. V rámci snáh o implementáciu AI riešení naprieč českými firmami bežiacimi na systémoch od SAP podľa svojich slov naráža aj na značnú mieru neochoty manažmentu a roztrieštené firemné dáta.
„Mindset ľudí vo firme je kľúčový,“ potvrdzuje Tomáš Vondráček, CEO spoločnosti Actum Digital, ktorá firmám v Česku pomáha s digitalizáciou a implementáciami umelej inteligencie. Podľa neho však zmenu prístupu nepôjde dosiahnuť inak než nahradením zamestnancov odmietajúcich AI.
„Populácia sa vo všeobecnosti delí na niekoľko kategórií od inovátorov až po extrémne konzervatívnych. Inovátorov je do 10 percent, ďalších približne 20 sú ‚early adopters‘, s tými sa dá pracovať, ale zvyšok to, jednoducho, nezvláda. Tam vidíte rezistenciu voči všetkým zmenám, nielen AI,“ myslí si Vondráček.
Najmä americkí technologickí giganti pôsobia dojmom, že sa masového prepúšťania neboja. Amazon alebo Meta škrtli desaťtisíce pracovných miest s odkazom na vývoj v oblasti umelej inteligencie, spoločnosť Block Jacka Dorseyho sa dokonca zbavila 40 percent svojich zamestnancov. V Česku k podobnému kroku nedávno pristúpila Direct poisťovňa.
Podľa niektorých analytikov a výskumníkov sa však umelá inteligencia stala len príhodnou výhovorkou pre firmy, ktoré v posledných rokoch prehnali nábor nových zamestnancov. A napríklad slávny venture kapitálový investor Marc Andreessen považuje všetky reči o miznutí pracovných miest pre AI za nezmysel.
V dátach z pracovných trhov vo svete zatiaľ žiadnu väčšiu „AI nezamestnanosť“ nevidno. Médiá aj sociálne siete však ohurujú úvahami o tom, ktoré profesie nová technológia nahradí, čo mnohých zamestnancov stresuje.
Podľa tejto čerstvej štúdie už ide o natoľko významný fenomén, že si zaslúži vlastnú lekársku diagnózu, pre ktorú autori navrhujú skratku AIRD (AI replacement dysfunction). Podľa nich môže byť neustály strach zo straty zamestnania spúšťačom symptómov ako úzkosť, nespavosť či paranoja, a to aj u inak zdravých jedincov. Špecifickou hrozbou je potom umelá inteligencia pre ľudí, ktorých osobná identita je výrazne prepojená s ich pracovným pôsobením.
Česko v tomto ohľade nie je výnimkou. Z minuloročného prieskumu spoločnosti SAP medzi miestnymi firmami vyplýva, že neochota zamestnancov aj manažmentu je jednou z kľúčových bariér zavádzania AI. Táto neochota podľa prieskumu pramení predovšetkým zo strachu z nahradenia.
V zahraničí sa už objavili aj informácie o tom, že časť zamestnancov aktívne bráni zavádzaniu umelej inteligencie. V tohtoročnom prieskume platformy Writer, ktorá firmám dodáva infraštruktúru pre prácu s AI agentmi, 29 percent zamestnancov priznalo, že nejakým spôsobom sabotuje AI stratégiu svojej firmy.
Do prieskumu sa zapojili kancelárski pracovníci naprieč Spojenými štátmi, Veľkou Britániou, Írskom, Francúzskom, Nemeckom a krajinami Beneluxu. Niektorí priznávajú manipuláciu s hodnotiacimi metrikami či úmyselné generovanie nekvalitných výstupov, iní zas sypanie citlivých firemných dát do verejných či neschválených AI nástrojov. Pre túto prax sa ujal termín „shadow AI“ (tieňová AI).
„Shadow AI je reálny problém aj na českom trhu. Ľudia si prirodzene vyberajú nástroje, ktoré sú najrýchlejšie, najdostupnejšie a dávajú kvalitný výstup. Ak oficiálne schválené a bezpečné riešenie zaostáva, budú mať tendenciu ho nevyužívať alebo rovno obchádzať,“ hovorí expert na umelú inteligenciu Martin Čapek z KPMG Legal.
S tým, že by na českom trhu dochádzalo aj k úmyselným sabotážam zavádzania AI, sa nikto z oslovených expertov nestretol. „Sledujem skôr opačný trend. Ľudia, ktorí sa cítia najviac ohrození AI, sú v adopcii najďalej kvôli presvedčeniu, že si takto miesto udržia. Tento paradox je dobre viditeľný na úrovni spoločností v rámci segmentov ohrozených umelou inteligenciou,“ hovorí šéf AI divízie spomínanej spoločnosti Actum Digital Jakub Michalička.
Článok vyšiel na forbes.cz.
