Jeho vášňou bol pôvodne hokej, po konkurze na film Snowboarďáci z roku 2004 však vymenil ľadovú plochu za filmový svet. A hoci neskôr na skúškach na FAMU neuspel, Jiří Mádl pri herectve zostal. A nielen pri ňom. Viac než pred kamerou sa začal postupne objavovať aj za ňou.
Cennú sošku síce domov nepriniesol, napriek tomu je za túto skúsenosť vďačný. I keď sa netají tým, že ide o nerovný súboj, v ktorom hrajú rolu hlavne peniaze, ako zdôraznil minulý týždeň na Forbes Women’s Summite v pražských Holešoviciach.
Kampaň totiž spočíva predovšetkým v tom, že premietate film akademikom, ktorí sú kvalifikovaní na to hlasovať o Oscaroch. „Vo chvíli, keď si môžete dovoliť v oscarovej sezóne šesť projekcií v Los Angeles, kam akademici chodia najčastejšie, zatiaľ čo Francúzi ich už majú za sebou 60, je to zložitý súboj,“ vysvetlil známy herec a režisér.
„Mrzí ma, že nepoviem niečo romantickejšie, ale v konečnom dôsledku ide jednoducho o peniaze,“ dodal. Z celej skúsenosti si preto odniesol poučenie, že o svojom diele musí tamojších producentov informovať dlho pred samotným hlasovaním.
Peniaze a imidž
Podľa Mádla rozhoduje o úspechu či neúspechu na Oscaroch a veľkých festivaloch tiež aktuálny image krajiny, odkiaľ dielo pochádza, či sa nám to páči, alebo nie.
„V 90. rokoch sme boli taký lev, ktorý síce nemal až takú ekonomickú silu, no len čo sa mu otvoril slobodný svet, začal hovoriť o ľudských právach, a nie o pragmatickej politike všetkých azimutov. Táto hodnotová politika nakoniec priniesla bohatstvo a bolo to niečím fascinujúce. Verím tomu, že sme vtedy boli na nejakej silnej vlne,“ myslí si Jiří Mádl.
Herec sa tiež nedávno vrátil na gymnázium v Litomyšli, kde kedysi študoval. Tentoraz tam však točil film Šest gramů, v ktorom hrá otca jedného zo študentov. Rodičovskú rolu si už niekoľko rokov naplno užíva aj v súkromí so synom Františkom.
„Mám o 11 rokov mladšieho brata a vždy som sa oňho rád staral a vychovával ho. V čase, keď som začal hrať vo filmoch, som vedel prebaľovať a okrem dojčenia asi aj všetko ostatné. Keď prišiel Fanda na svet, mal som pocit, že to zažívam už po druhýkrát,“ podotkol s úsmevom.
Detstvo v knihách
Herecká profesia je podľa neho špecifická a občas aj drsná. Niečo medzi detským táborom a vojnou. Herci sa rýchlo presúvajú z miesta na miesto, nemajú pravidelný režim, niekedy vstávajú o tretej ráno, točia cez noc, pokojne aj 12 hodín v kuse. To, že je potom odmenou úspech, je dané aj zdravou dávkou šťastia.
„A to som určite mal. Potom je dôležité nič nepodceniť. Mňa vždy poháňal záujem o ľudí, filmy, knižky. Myslím si, že keď človek číta a pozerá filmy, jeho pohľad na svet je bohatší – najmä vo vzťahu k ľuďom. Možno aj preto sa mi darí v literatúre, herectve a réžii. Veď detstvo som strávil práve pri knihách a filmoch,“ priblížil.
Zároveň priznal, že stresu sa pri filmovej réžii nedá vyhnúť a ani jemu sa s ním nepracuje ľahko.
„Herectvo prináša veľa pekných momentov, hoci aj tam je stres. Pri réžii a písaní však zažívam viac samoty a menej dopamínu. Myslím si, že jediná cesta je prijať aj tieto ťažšie stránky a vydržať, pretože na konci tá dopamínová bomba príde,“ uzavrel svoje vystúpenie Jiří Mádl.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Jana Pšeničková.
