1. júna 2018

Všeobecne si myslím, že by nám všetkým prospelo viac sa hrať a brať sa menej vážne.

Čo mám na hrách rada ja a čo mi pomáha, keď rozmýšľam nad “vážnymi” pracovnými témami, či výchovou svojich detí sa dá zhrnúť do zopár bodov:

1.Cieľ 

Keď hráč začína hrať hru, vie, alebo postupne zisťuje, čo v nej môže dosiahnuť. Má jasný cieľ. Mať jasné, zadefinované ciele pomáha eliminovať šum, pomáha nám fokusnúť sa. To nie je žiadna raketová veda, dokonca sa to nelíši od obsahu akéhokoľvek manažérskeho školenia 🙂  

5 aplikácií, ktoré vám zjednodušia a sproduktívnia život. A sú zdarma

Bonny Simi z JetBlue na jednej prezentácii, na ktorej som bola, ukázala zoznam cieľov, ktoré si napísala, keď mala okolo 20 rokov. Bolo v ňom, že chce byť športová redaktorka (stala sa ňou), že chce reprezentovať US na Olympiáde (reprezentovala), že chce BA a MBA (spravila si), že chce dieťa (má dcéru), že chce pilotovať lietadlo (pilotovala)… Jasný cieľ, jasná cesta, jasný výsledok. V hre je zrejmé, že sa dá vyhrať, že je to len o množstve úsilia, ktoré je potrebné vynaložiť na dosiahnutie cieľa. Nebolo by krásne, keby sme si vedeli v živote, bez výčitiek svedomia, plniť všetky ciele a nebáli sa po ceste k nim zlyhávať a skúšať s čistým štítom znova a znova?  

2. Cesta a checkpointy 

Keď poznáme cieľ, vieme ľahšie identifikovať, ako sa k nemu dopracovať. Vieme čo sú zručnosti, ktoré na dosiahnutie cieľa potrebujeme. Môžeme si nastaviť checkpointy, kde si môžeme povedať, že sme sa pohli dopredu. Nemusia byť exaktné, nebojme sa posunúť si deadline. Dôležité je hýbať sa dopredu, nezaseknúť sa na jednom bode. Dobrá hra má dobrý balans. Keď  game dizajnér navrhuje hru, dáva pozor, aby obtiažnosť jednotlivých herných mechaník bola v súlade so zručnosťami hráča. Ak sa hráč dostáva zručnosťami nad obtiažnosť, začne sa nudiť a treba mu poskytnúť nové výzvy. Keď je obtiažnosť privysoká, treba ho v nejakej zručnosti vytrénovať, alebo znížiť zložitosť hernej mechaniky. Nie je to tak aj v živote, v pracovnom prostredí, v školách? Malo by byť. Mohlo by byť.  

3. Okamžitý feedback  

V hrách je okamžitý feedback nevyhnutnosť, hráč musí vedieť, či ho akcia, ktorú vykonal, posunula bližšie k cieľu alebo nie. Vieme to vždy v živote? Mnohokrát sa feedbacku vyhýbame, nemáme nastavené mechanizmy, spoliehame sa na pravidlá, ktoré nemusia nevyhnutne byť v súlade s naším kontextom. Konzistentný pozitívny aj negatívny feedback by mali byť samozrejmosť.

Straší vás kritika? Takto prijmete negatívny feedback s ľahkosťou

Nedávno som bola na stretnutí, z ktorého som odchádzala ako ja, tak všetci ostatní, s nie najlepším pocitom. Mali sme šťastie, že sme ešte mali príležitosť urobiť okamžitú reflexiu. Všetci sme vedeli, že keď si dáme feedback, bude negatívny, ale na záver sme sa posunuli oveľa ďalej ako na samotnom stretnutí. Otvorený a úprimný feedback je to, o čo by sme sa mali permanentne snažiť.  

4. Team work   

Nie je nevyhnutný v každej hre, mnohí avatari však majú kamošov, NPC-čka (non-playing characters), ktorí ich zručnostne dopĺňajú a pomáhajú im naplniť ich misiu. Každý máme sadu daností, ktoré nám umožňujú dosiahnuť skvelé veci. Keď si zmapujeme, kde sme dobrí a kde máme výzvy a spolupracujeme s ľuďmi, ktorí nás dopĺňajú, vieme sa k cieľu dostať rýchlejšie.  

5. Flow 

Je skvelé vedieť cieľ, cestu, dostávať feedback, mať skvelý tím a potom je výborné si túto cestu naozaj užívať a možno sa z času na čas stratiť v tom flowe a zabudnúť na svet okolo nás, čas, priestor. Ak všetko vyššie funguje, dosiahnuť flow nie je žiadna veda.  

Pozerať sa na pracovnú  úlohu, či život samotný ako na hru nás môže nastaviť na mód, že vieme vyhrať, že zlyhanie je vlastne len prvý pokus, že je to len o nastavení optimálnej stratégie a ďalšej iterácii. Môže to pomôcť.

Signing out.

Autorka je spoluzakladateľka PIXEL FEDERATION, matka 3 detí s vášňou pre inovácie, vzdelávanie, hry, svoje deti, tvorivé radosti, udržateľný rast. Riadila projekty v oblasti ľudských zdrojov pre korporátne inštitúcie, od analýz tréningových potrieb vo verejnom sektore, riadenie IT projektov, až po rozbeh vlastnej spoločnosti. V súčastnosti má na starosti riadenie rozvojových programov spoločnosti PIXEL FEDERATION. Jej druhou témou je riadenie aktivít Edufactory by Pixel Federation, ktoré sú zamerané na podporu a tvorbu edukatívnych projektov.