18. januára 2021

O tom, že tento rok bude na zemeguli „veselo“, nikto nepochybuje. No zatiaľ čo sa budeme musieť vysporiadať s chaosom, ktorý odštartoval rok 2020, bude veselo aj vysoko nad našimi hlavami. Do kozmu sa chystajú ruskí i americkí filmári aj nový teleskop, oproti ktorému pôsobí Hubblov ďalekohľad ako zrkadielko vo vašej kúpeľni.

Popularizátor kozmonautiky Dušan Majer, prevádzkujúci portál Kosmonautix.cz, vybral pre Forbes rebríček piatich chystaných misií, ktoré sú podľa jeho názoru zásadné.

5. Obnovenie vesmírnej turistiky.

Zopár turistických letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) v lodi Sojuz sme síce už zažili, ale podľa Majera nás tento rok čaká niečo nové. Na ISS sa totiž chystajú filmári. „Prvý by mal byť ruský, v lodi Sojuz MS-19 má na ISS letieť režisér Klim Šipenko s doteraz nemenovanou ruskou herečkou. “

Majer pripomína, že ide podľa všetkého o ruskú reakciu na skoršiu správu o tom, že v lodi Crew Dragon poletí v októbri na ISS Tom Cruise a režisér Doug Liman a budú tam točiť film. „Rusi si na margo toho povedali: My ten film natočíme prví.“

Reklama

To sú ale len tie najviditeľnejšie prípady tohtoročných vesmírnych turistov. „V Sojuze MS-20 by mala letieť rakúska pilotka a športovkyňa Johanna Maislingerová,” hovorí Majer a dodáva, že bokom nezostane ani Muskova spoločnosť SpaceX. Tá plánuje turistický let lode Crew Dragon do výšky 1000 kilometrov, takže turisti budú mať oveľa lepší výhľad na Zem ako z ISS, ktorá krúži v priemernej výške 400 kilometrov.

4. Vedecké misie k planétkam.

V júli by mala raketa Falcon od spoločnosti SpaceX vyniesť do vesmíru prvú z novej várky chystaných misií k planétkam. „Ide o americkú misiu Dart (šípka). Ten názov je trefný, úlohou tejto konštrukčne relatívne jednoduchej sondy je vykonať vysokorýchlostný náraz do binárnej planétky Didymos,“ vysvetľuje Majer.

Planétku si môžeme predstaviť ako dve vesmírne skaly, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska. Väčšia planétka Didymos má priemer približne 780 metrov, menšia Dimorphos okolo 160 metrov.

„Sonda by mala rýchlosťou niekoľkých kilometrov za sekundu naraziť do tej menšej planétky, pričom jej úlohou je sledovať, aký vplyv bude mať tento náraz na jej obežnú dráhu.“

Ľudstvo si tak môže po prvýkrát vyskúšať niečo, čo poznáme z katastrofických filmov – odklonenie nebezpečnej planétky, ktorá by sa mohla niekedy v budúcnosti ocitnúť na kolíznej dráhe so Zemou.

Druhá tohtoročná misia k planétkam sa volá Lucy. Je to opäť americká sonda, ktorú do vesmíru vynesie raketa Atlas 5. Jej cieľom je doteraz nepreskúmaná kategória planétok: takzvané trojany.

„Ide o planétky, ktoré obiehajú okolo Slnka po rovnakej dráhe ako Jupiter, a tvoria zhluky pred planétou a za ňou,“ vysvetľuje Dušan Majer. Lucy by mala preletieť okolo siedmich trojanov. Pri oboch týchto misiách nás ale v roku 2021 čakajú iba štarty, ide o lety na dlhú trať. DART by mala svoj cieľ dosiahnuť na jeseň 2022, Lucy dorazí k prvej trojanskej planétke až koncom leta 2027.

3. Všetko na Mars.

Počas minulého leta odštartovali k Marsu hneď tri misie: americké vozidlo Perseverance, čínska sonda Tianwen-1 (taktiež s vozidlom) a družice Al Amal zo Spojených arabských emirátov.

„Všetky tri doletia k Marsu zhruba v polovici februára,” zhŕňa Majer. „Kým Perseverance vstúpi z preletovej dráhy do atmosféry a pokúsi sa pristáť, Tianwen-1 a Al Amal vstúpia na obežnú dráhu okolo Marsu a budú červenú planétu študovať odtiaľ.“

Al Amal na obežnej dráhe zostane, Tianwen-1 bude vykonávať snímkovania a hľadať pristávaciu oblasť. „Zhruba v polovici apríla sa potom rozdelí na dve časti: orbitálny modul zostane na obežnej dráhe okolo Marsu a pristávací modul pristane do vybranej oblasti.”

Ani jedna z týchto krajín sa doteraz k červenej planéte ani nepriblížila a o to je zaujímavejšie, ako veľkú misiu usporiadala Čína hneď na prvýkrát: pozostáva z orbitera, pristávacieho modulu a spomínaného vozidla.

V prípade americkej Perseverance ale pôjde o nasledovníka úspešnej Curiosity a najdokonalejšieho prieskumníka Marsu, akého zatiaľ ľudstvo vyslalo. Odobraté vzorky bude ukladať do vzduchotesných puzdier, veľkých približne ako laboratórna skúmavka, ktoré si o niekoľko rokov vyzdvihne iná misia a dopraví ich na Zem.

2. Premiéra rakety SLS s kozmickou loďou Orion.

Samotný štart rakety SLS (Space Launch System) bude udalosť, pretože pôjde o doposiaľ najsilnejšiu raketu, aká uzrela svetlo sveta. Štart je pritom len základný dielik programu Artemis, ktorý by mal v budúcnosti dostať na Mesiac trvalú ľudskú prítomnosť. Plánovaná misia Artemis 1, ktorá by mala vzlietnuť v novembri, bude spočívať vo vynesení kozmickej lode Orion a jej nepilotovanom oblete Mesiaca.

Render rakety SLS. Foto: NASA

„Ďalšie týždne ukážu, či sa štart stihne tento rok, alebo dôjde ku sklzu,“ pripomína Majer problematický a kritizovaný vývoj rakety, ktorý už zhltol odhadom 18,6 miliardy dolárov.

1. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.

Na prelome októbra a novembra by mala odštartovať nosná raketa Ariane 5, na palube ktorej bude dlho očakávaný nástupca Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. „Ide o astronomické observatórium tohto desaťročia,“ hovorí s nepopierateľným nadšením Dušan Majer a dodáva, že vďaka nemu budeme môcť nahliadnuť ďalej — a to nielen z hľadiska vzdialenosti, ale aj času.

Reklama

„Uvidíme prvé galaxie. Uvidíme, ako sa vytvárali. Ale okrem toho bude tento teleskop schopný pozorovať exoplanéty alebo telesá v slnečnej sústave, napríklad mesiace niektorých plynných planét,“ opisuje Majer.

Odborov, kde nájde vesmírny ďalekohľad využitie, je obrovské množstvo. „Jeho primárne zrkadlo má priemer šesť a pol metra. Hubblov teleskop má priemer zrkadla sotva polovičnú,“ dodáva.

Aby sa zmestil do rakety, musia ho zložiť ako origami a až na obežnej dráhe sa začne pomaly rozvíjať., čo bude trvať asi mesiac. Náklady na misiu sa odhadujú na 10 miliárd dolárov.

A čo nám tieto vesmírne misie prinesú?

Podľa Majera je vesmírna turistika „asi jediné, čo má jasný finančný prínos“ a dodáva: „Na planétkach, do ktorých sa teraz triafa sondami, môžeme možno niekedy v budúcnosti ťažiť minerály. Teraz sa to však nedá odhadnúť.“

Kozmický výskum, podobne ako ten základný, skrátka vyšliapava cestičku. No nikdy nie je isté, kam povedie — a či bude niekedy ekonomicky využiteľná.

Článok vyšiel na webe českého Forbesu, autorom je redaktor Daniel Šmíd

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?