Zemetrasenia sú jednými z najničivejších katastrof na planéte. Nedávno sa nám, žiaľ, jeho sila pripomenula aj v Maroku, ktoré 8. septembra 2023 zažilo otrasy od Rabatu po Marakeš. Pochovalo minimálne 2,5-tisíca životov.
Podľa portálu Live Science až šesť z desiatich najväčších prírodných katastrof v histórii ľudstva spôsobilo práve zemetrasenie. A jedno z najvážnejších na svete si nedávno pripomenulo aj Japonsko.
Zemetrasenie, ktoré zasiahlo oblasť Tokia 1. septembra pred 100 rokmi, krajinu vychádzajúceho slnka navždy zmenilo. Nepochybne bolo jedným z dôvodov, prečo chce teraz Japonsko vynaložiť 80 miliárd eur na plán ochrany pred ničivými živlami.
Ničivý prvý september
Blížilo sa poludnie. Keby vtedy bolo rozšírené digitálne meranie času, ľudia by videli čas 11:58:32. Vieme to určiť presne. Čo sa stalo o necelých päť minút neskôr, si môžeme len domýšľať.
Prvého septembra 1923 sa v japonskom regióne Kantó rozpútalo peklo, ktoré by vydesilo aj Danteho. Seizmológovia sa dodnes nezhodli, či malo zemetrasenie silu 7,9 alebo 8,2 stupňa Richterovej stupnice. Tak či onak, jeho účinky boli mimoriadne. Bol to jeden z najsilnejších zásahov živlov v modernej dobe. A zemetrasením to neskončilo.
Keďže bolo tesne pred obedom, v Tokiu a okolí sa začali šíriť požiare (vtedy bolo bežné variť jedlo na ohni). „Za pol hodiny bolo všetko v plameňoch,“ rozprával kapitán lode SS Gondola, ktorá kotvila v jokohamskom prístave. Loď mala na túto udalosť jedinečný výhľad, ale v zlom slova zmysle. Jokohama aj Tokio boli spálené na prach.
Plamene zúrili a ľudská myseľ, skúšaná všetkým okolo, sa ešte viac zatemnila. Vypukli masové pogromy proti kórejskej menšine, ktorá bola označená za podpaľačov a rabovačov. Dnes sa im hovorí masaker v Kantó.
Mŕtvi po zemetrasení. Mŕtvi po požiaroch. Mŕtvi po pogromoch. Určite ich bolo viac ako 100-tisíc, pričom najvyššie odhady hovoria až o dvojnásobku. V každom prípade ide o desivé šesťciferné číslo stratených životov.
Poznačení zemetrasením
Zrazu sa všetko zmenilo. „Začali stavať nové budovy. Tak, aby sa to už neopakovalo,“ povedal agentúre AFP Jošiaki Nakano, ktorý pracuje v Národnom výskumnom inštitúte pre odolnosť voči prírodným katastrofám vo funkcii, ktorej podstatu lepšie vyjadruje angličtina: earthquake engineering expert.
Japonsko leží v jednej zo seizmicky najaktívnejších oblastí na planéte a Tokio malo v čase zemetrasenia Veľké Kantó (ako ho dnes svet nazýva) približne tri milióny obyvateľov. Nebola to žiadna dedina, ale dnes má táto metropola, ktorá je rozľahlým výtvorom ľudskej činnosti, 37 miliónov obyvateľov. Väčšiu mestskú oblasť na svete nenájdete.
„Tokio je mesto, čakajúce na smrť,“ hovorí Bill McGuire, odborník na riziká z Londýnskej University College.
Svoje o tom vie aj Lisabon
Cituje ho Bill Bryson v knihe „Stručná história takmer všetkého“, ktorá je jedným z najzaujímavejších diel popularizujúcich vedu. Bryson opisuje procesy od vzniku vesmíru cez povahu atómov až po otrasy zeme. Znepokojujúce je podľa neho to, ako málo vieme o zemetraseniach – a že ich ničivosť môže byť prakticky neobmedzená.
Ako príklad uvádza najznámejšie moderné zemetrasenie, keď Lisabon v roku 1775 zmizol z povrchu zemského po kataklizmatickej sérii troch otrasov. Prvý z nich trval celých sedem minút. Keby sa to stalo v Tokiu dnes… Predstavivosť znovu prichádza.
Zároveň ju Japonsko musí mať. Podľa vládnych expertov existuje 70-percentná pravdepodobnosť, že v najbližších troch desaťročiach zasiahnu metropolu otrasy s intenzitou najmenej sedem stupňov Richterovej stupnice. Sedemdesiat percent nie je málo. Teoretické škody sa odhadujú na približne 820 miliárd eur, čo je takmer desaťnásobok českého ročného rozpočtu.
Japonci musia konať, nechcú zažiť ďalšie Veľké Kantó
„Musíme byť pripravení aspoň na to, aby sme dokázali ochrániť ľudské životy. Každý musí vedieť, kam a akým spôsobom sa má evakuovať, a mnoho ďalšieho,“ vysvetľuje pre agentúru Bloomberg Osamu Murao, univerzitný profesor odboru Disaster Science (vedy o katastrofách).
Earthquake Engineering, Disaster Science… Je ťažké nájsť ekvivalenty pre takéto odbory v krajinách, kde zem maximálne zhadzuje hrnčeky z políc.
Samozrejme, na svete sú aj iné miesta, ktorým hrozí niečo podobné, napríklad Istanbul. Každý, kto číta spisovateľa Orhana Pamuka, nositeľa Nobelovej ceny, pozná jeho takmer manický strach, že tamojšie budovy jedného dňa zlikviduje také zemetrasenie, až voda v Bospore začne vrieť.
Nedá sa povedať, že by sa Turecko aktívne snažilo o prevenciu. Japonci majú iný prístup.
Snaha o zábranu škôd
Japonsko má štátny program siahajúci do roku 2040, ktorý ich bude stáť pätnásť biliónov jenov, teda viac ako osemdesiat miliárd eur. Príroda – alebo bohovia, ak zastávate šintoizmus – tu pravidelne vyčíňa. Živel zabíjal v roku 1995 pri zemetrasení v Kobe a v roku 2011 zničil jadrovú elektráreň Fukušima.
„Zároveň platí, že žiadne zemetrasenie už nikdy nebude rovnaké. Závisí od veľkosti, epicentra, počasia. Preto je dôležité mať dostatočnú predstavivosť a pripraviť sa na čo najviac scenárov,“ hovorí Akihiko Hamanaka, ďalší expert z tokijskej metropolitnej vlády, ktorého oslovili iné agentúry.
Hlavné mesto bolo zničené dvakrát, najprv počas Veľkého Kantó, potom počas druhej svetovej vojny. Prvá katastrofa ho naučila, aké dôležité je zabrániť šíreniu ohňa, preto mesto vyzerá moderne a nenájdete tam drevené budovy stojace tesne vedľa seba.
Dôležité sú aj architektonické zmeny vrátane technológií pod budovami, ktoré pohlcujú otrasy. To je samo o sebe veľmi zjednodušený opis, ale jeho výsledkom je citát Takashiho Hosodu, osloveného agentúrou AFP. Keď v roku 2011 zažil v mrakodrape otrasy so silou deväť stupňov Richtera, konštatoval: „Ani som sa veľmi nebál.“
Nie je v tom žiadne rúhanie ani odovzdanosť osudu, ale údiv nad tým, čo moderné inžinierstvo dokáže.
Pripravení na všetko
Ďalšie veci sú čisto praktické. Napríklad v Tokiu vidia vodiči cedule s informáciami, ktoré hlavné cesty budú v prípade silného zemetrasenia uzavreté. To, že je na nich vyobrazený modrý sumec, len potvrdzuje, že Japonsko napriek všetkému pokroku naďalej verí legende, že otrasy zeme spôsobujú obrovské podzemné sumce.
Okrem toho sú ľudia pravidelne školení a napríklad v detských knihách nájdete poznámky, že tokijskú mládež odborníci učia, čo robiť, ak ich zemetrasenie zastihne v škole. S tým súvisia aj perfektné varovné systémy – také by Japonci v roku 1923 veľmi ocenili.
Moderné vymoženosti zároveň nie sú celkom dokonalé. V roku 2020 falošný poplach vystrašil obyvateľov Tokia a ďalších štrnástich prefektúr – našťastie, vedcami očakávaný otras s magnitúdou 7,3 neprišiel. Rozhodne je lepšie panikáriť ako podceňovať.
Japonské budovy sú pravdepodone najlepšie pripravené z celého sveta. To isté platí aj pre samotných Japoncov: len v Tokiu je na takúto udalosť pripravených 9,5 milióna porcií instantných potravín v 400 rôznych skladoch. Ani to nemusí stačiť.
Stále záhadou
„Povojnová obnova Tokia bola anarchická a uprednostnila hospodársky rozvoj pred budovaním skutočne odolného mesta,“ upozornil seizmológ Masayuki Takemura, ktorý v tom vidí viaceré rezervy.
A potom je tu najdôležitejší faktor zo všetkých. To, čo sa deje pod zemským povrchom, je pre nás stále do veľkej miery záhadou.
„Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je interval medzi zemetraseniami, tým väčší je zadržaný tlak, a teda aj väčšia pravdepodobnosť veľkého úderu. To je obzvlášť znepokojujúce pre Tokio,“ píše Bill Bryson.
Znepokojujúce pre mesto, ktoré sa skoro nikdy nezastaví – ale keď sa zastaví, praje si, aby zem pod jeho nohami zostala pevná.
Autorom tohto článku je Miroslav Němý z Forbes Česko.