Doktorandka Univerzity Komenského v Bratislave hľadá nové liečebné metódy pre pacientov trpiacich kritickou končatinovou ischémiou. Ide o kombináciu už používaných liekov a inovatívneho postupu bunkovej terapie u pacientov, ktorých jedinou inou voľbou by bola amputácia postihnutých dolných končatín. Projekt realizuje na Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v spolupráci s V. internou klinikou LF UK, výsledky jej výskumu sú tak okamžite uplatniteľné v klinickej praxi.
Aká kniha alebo aký podcast vás naposledy zaujali?
V tomto čase, keď finalizujem dizertačnú prácu, mi skutočne nevychádza čas ani sila na čítanie. Moje večerné a vlastne celodenné čítanie sa týka odborných vedeckých publikácií, z ktorých vytváram teoretický úvod a diskusiu mojej práce.
Ak by ste mohli mať akúkoľvek superschopnosť alebo vlastnosť, čo by to bolo?
Nebudem hľadať superschopnosť vo vede, lebo tam iba poctivá tvrdá práca prináša výsledky. Ak by to však bolo možné, určite by som si priala zmeniť atmosféru v spoločnosti, aby lepšie fungovala do budúcnosti pre naše deti. Okrem toho by som chcela mať schopnosť hľadania financií na výskum liečiv pre ochorenia, ktoré sú v súčasnosti nevyliečiteľné, a tiež viac riešiť ekologické problémy, ktoré sú kľúčové pre zdravie.
Aký je najväčší problém vašej generácie a prečo?
Ako žena a manželka, ktorá túži po rodine a deťoch vnímam, že naším problémom je byť doktorand, robiť špičkovú vedu, ktorú vyžadujú dobrí školitelia a zároveň mať perspektívu takých sociálnych istôt, ako je bývanie, rodičovstvo a perspektívne zamestnanie. Treba si uvedomiť, že od absolventov PhD. programov sa vyžaduje ďalšie postdoktorandské pôsobenie vo svete, na ďalších 2 – 5 rokov s tým, že istoty po návrate sú minimálne. Preto chápem, že mnoho takýchto vedeckých rodín ostáva v zahraničí.