Nemajú viac ako 30 rokov a už vynikajú vo svojom odbore. Predstavujeme tridsiatku Slovákov, ktorí podľa magazínu Forbes menia svet okolo seba.
Otvorene hovorí o živote s poruchami príjmu potravy aj o tom, že sa pre túto duševnú chorobu pokúsila o samovraždu. Pred 2,5 rokom preto založila celoslovenský projekt Chuť žiť. Prepája doktorov, apeluje na zmeny podmienok v psychiatrii, robí osvetu na školách po celom Slovensku. Pomôcť chce aj na európskej úrovni a reformovať systém liečby podobných porúch. Je tiež autorkou fantasy trilógie Pokrvní a autobiografickej knihy o živote s anorexiou.
Momentálne čítam hlavne príručku na podávanie európskych projektov (smiech). Chystám sa však na Príbeh služobníčky a v Artfore ma čaká knižka Normálni ľudia. Pred voľbami som počúvala podcast Sabo Sebou s Jakubom Drábikom.
Vždy som túžila meniť sa na zviera – to sa prevtelilo aj do mojej fantasy série. Možno by som však radšej chcela skôr liečiť (nielen) ľudí, hoc aj dotykom, silou mysle, čímkoľvek. Navrátiť zdravie, zahojiť rany. No a neviem, či je to zrovna superschopnosť, ale rada by som pomohla vymyslieť nejaký politicko-ekonomický systém, ktorý je inkluzívny, zabezpečuje slobodu a individualitu jednotlivca a zároveň vyrovnáva ekonomickú nerovnosť medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Tak, aby spoločnosť mohla prosperovať, namiesto regresu a návratu k „normám“, o ktorých som si myslela, že boli dávno prekonané.
Absencia kritického myslenia, krátka pamäť (inklinujeme k radikálnym riešeniam nepoučení z minulosti), sme zvyknutí na prebytok všetkého a chýba nám, respektíve nevidíme (alebo odmietame vidieť) vlastnú hodnotu. Sme takí akoby stratení vo veľkom svete, príliš sa upriamujeme na to, akí máme byť a čo je na nás zlé namiesto toho, aby sme si cenili to, akí sme, ignorujúc nedosiahnuteľnú dokonalosť. Bohužiaľ, toto sa zrejme netýka iba mladej generácie, prenáša sa to z jednej na druhú.
