Stredoškolská odborná činnosť je pre mnohých žiakov len povinnou jazdou, ona sa ako 17-ročná rozhodla v rámci nej spraviť niečo, čo vydrží. Podarilo sa, v rodných Hontianskych Nemciach za osem rokov vytvorila ospevovaný komorný letný festival Atmosféra. Posledné tri roky pracovala aj pre koalíciu PS/Spolu, pod palcom mala celú ich terénnu kampaň. Atmosféry sa drží ďalej, v živote je na križovatke a čaká, ktorý smer ukáže zelená.
Aká kniha alebo aký podcast vás naposledy zaujali?
Aktuálne mám rozčítanú knihu od môjho obľúbeného autora Irvina Yaloma Keď Nietzche plakal a popritom mám pod posteľou vždy polootvorenú knihu Nevyhorení, ktorú som dostala od kamaráta počas najťažších chvíľ v práci ako memento. Dávkujem si raz za čas jeden príbeh na dobrú noc. Podcasty nepočúvam, k raňajkám, po ceste do práce či k večernému vareniu si radšej doprajem hudbu, ktorú pre základné prežitie veľmi potrebujem a zároveň mi dotvára atmosféru bežných dní.
Ak by ste mohli mať akúkoľvek superschopnosť alebo vlastnosť, čo by to bolo?
Zdá sa mi, že nás život limituje krátkosťou svojho času. Áno, viem, život je o prioritách a o tom, pre čo sa rozhodneme a, naopak, čo sa rozhodneme nechať za nami. No ja by som teda toho chcela veľmi veľa stihnúť a vyskúšať. Mojou superschopnosťou by mohlo byť, že čas pre všetky tieto aktivity by sa roztiahol a bol by relatívny.
Aký je najväčší problém vašej generácie a prečo?
Myslím, že nevďačnosť a neváženie si toho, čo je a ako je. Mnoho mladých je nastavených tak, že vždy všetko rýchlo dostanú, bez ochoty trochu zamakať alebo niečo tomu obetovať. Ja som od malička naučená tvrdo pracovať a mám v sebe zakorenené, že vytrvalosťou a poctivou prácou sa dajú dokázať veľké veci. Chápem, že nie všetci tak fungujú, ale vždy ma nekonečne frustrovali leniví spolužiaci v škole, ktorí nadávali na celý systém, ale neurobili nič pre to, aby sa mali o niečo lepšie a posunuli sa niekam inam.