Vyskúšali sme nový Maybach: 612 koní, šampanské a ticho, ktoré vás odstrihne od sveta

Vivien Cosculluela

Vyskúšali sme nový Maybach: 612 koní, šampanské a ticho, ktoré vás odstrihne od sveta

Mercedes odhalil najväčšiu modernizáciu vozidla Mercedes-Maybach Triedy S. V Provensalsku sme zisťovali, čo z toho cítiť mimo prezentácií a technických tabuliek.

Keď som si prečítal pozvánku na testovanie nového auta Mercedes-Maybach Triedy S, zarazilo ma miesto konania: ostrov Bendor na Azúrovom pobreží. Má iba 0,08 štvorcového kilometra a riadne pozemné komunikácie by ste na ňom hľadali márne. Ako sa ukázalo, problém nebol v pozvánke, ale vo mne. Samotné jazdy sa mali odohrávať na pevnine. Lenže keď ma šofér priviezol z letiska do prístavu, začal mi aj maličký ostrov dávať zmysel.

Mercedes-Maybach Triedy S sa na asfalte totiž nespráva ako bežné vozidlo. Pripomína skôr veľké moderné nízkoemisné plavidlo: hluk ustúpi, vibrácie sa vyparia a zostane len nenápadný posun. Hrbole, výtlky ani vyjazdené koľaje nezmiznú, podvozok a izolácia ich však oddelia natoľko, že sa k posádke takmer nedostanú. Aj preto nebol Bendor iba efektnou kulisou. Súkromný kus zeme bez ciest vystihuje auto, ktoré vytvára ostrov pokoja uprostred rušnej premávky.

Digitálne inštrumenty a navigácia prenechávajú volantu hlavnú úlohu.

Dotiahnuté detaily

Keď ma šofér viezol z letiska, sedel som vzadu. Mercedes-Maybach Triedy S dokáže potešiť aj vodiča, no navrhnutý je najmä pre pasažierov. Ľudia z automobilky chceli, aby sme to pochopili hneď. Z Marseille, kde som pristál, do prístavu zvaného Bandol to trvalo približne hodinu. Po prvom pohľade vodiča, ktorý nás predbiehal a ešte sa za autom obzrel zboku, som si povedal, že budem rátať reakcie okolia. Po chvíli som prestal. Bolo ich príliš veľa.

Na ostrove sme auto prvý raz videli hore nad morom, vo svetle, ktoré by aj priemerný predmet posunulo na úroveň katalógového exponátu. Tu však miesto deja iba potvrdilo to, čo bolo zrejmé už z diaľky. Dlhá karoséria vynikala pokojne, trochu starosvetsky: dvojfarebný lak, vzpriamená hviezda na kapote, mohutná maska chladiča a prvky, ktoré sa neukazujú všetky naraz. Človek ich objavuje postupne, podobne ako v hoteli: najprv výhľad, potom dokonalé spracovanie kľučky.

Maska je o pätinu väčšia než pri predošlej generácii, môže mať svetelný obrys a prvý raz nesie aj jemne osvetlený nápis Maybach. V predných svetlách sa objavujú prvky v ružovom zlate, v nasávacích otvoroch pod nimi chrómovaný vzor značky a pri príchode či odchode sa na zem premieta jej názov. Na strieborných kovaných diskoch zostáva trojcípa hviezda stále zvislo, uložená v ložisku a udržiavaná gravitáciou. Nadbytočný, no krásny detail, ktorý o aute povie viac než ďalší riadok v technickej tabuľke.

V prístave stálo päť Maybachov pripravených na jazdy okolo Bandolu.

V kabíne sa Mercedes snaží o rovnováhu: digitálny svet je všade, no nemá prebrať celé javisko. Nová generácia multimediálneho systému MBUX prináša veľké displeje, maybachovskú grafiku, ružovozlaté budíky, zadné obrazovky a ovládače pre cestujúcich. Prvý dojem však stále určujú materiály: drevo s otvorenými pórmi, mäkké svetlo, koža, kosoštvorcové prešívanie a opierky, v ktorých sa hlava uloží dôstojnejšie než v lietadle. Markus Bauer, šéf značky Mercedes-Maybach, nám pri okrúhlom stole povedal vetu, ktorá pri tomto aute znie zároveň ako slogan aj ako výrobný pokyn: „Zákazníci v tomto segmente chcú veľmi špecifickú, individuálnu voľbu.“

Potvrdilo sa to aj na školení o programe MANUFAKTUR Made to Measure, ktorý klientom umožňuje prispôsobiť auto vlastným predstavám. Ukázali nám tam napríklad interiér v krikľavozelenej koži. Ľudia z Mercedesu pri tom s úsmevom poznamenali, že automobilka nemá monopol na dobrý vkus. Neprekročiteľná hranica je inde: konfigurácia nesmie zasahovať do radarov ani všeobecne ovplyvniť bezpečnosť. Pri novej Triede S si možno vybrať z viac ako 150 farieb exteriéru a vyše štyristo možností interiéru. Tým sa však ponuka nekončí: stačí ukázať na košeľu a povedať, že chcete presne tento odtieň. Bauer službu zhrnul jednoducho: „Nech máte akúkoľvek farbu, napríklad na taške, môžete prísť do štúdia a povedať: ‚Želám si toto.‘ Dnes už môžem s istotou povedať, že to skutočne dokážeme dodať.“

Výroba s tisíckami zamestnancov sa teda musí vedieť správať ako krajčírsky salón, no zároveň si udržať presnosť veľkej automobilky. Jeden volant podľa ľudí z Mercedesu zaberie celú osemhodinovú zmenu. V zadnej konzole sú postriebrené poháre od slávnej nemeckej firmy Robbe & Berking, za lakťovou opierkou 10-litrová chladnička a my sme si cestou z letiska naozaj dali šampanské. V obyčajnom živote by to pôsobilo afektovane. V tomto aute skôr ako súčasť protokolu.

Vyšívaný emblém na hlavovej opierke pripomína, že aj pohodlie má vlastné logo.

Kto na tom teda jazdí?

Pri Maybachu sa rýchlo objaví otázka, ktorá v bežnom aute znie skoro nezmyselne: komu vlastne patrí sedadlo vodiča? Bauer sa pri odpovedi najprv vyhol presnému pomeru, lebo v tejto triede sa zákazníci správajú rozdielne podľa trhu, rodinného zázemia aj toho, čo od vozidla chcú. „Mnoho ľudí hovorí: ‚Máme šoféra, ale radi sa toho ujmeme aj sami. Počas týždňa sedíme vzadu a máme pracovné stretnutia. Cez víkend však vezmeme rodinu von a šoférujeme my‘,“ spresnil.

Konkrétnejší údaj prišiel až neskôr a Bauer ho formuloval opatrne. „Akékoľvek číslo vám dám, bude trochu nepresné. Hovoríme približne o 40 až 50 percentách zákazníkov, ktorí majú šoféra,“ vysvetlil s tým, že v Číne je tento podiel vyšší. Miesto za volantom teda pri Maybachu nie je iba formálnou povinnosťou. Niektorí klienti ho prenechajú profesionálovi, keď potrebujú pracovať, oddychovať alebo prijímať hostí. Pre iných zostáva jedným z dôvodov, prečo si auto vôbec kúpili.

Rozdiely medzi trhmi sa neukazujú iba pri šoféroch. Výrazné sú aj inde a v Číne, najdôležitejšej krajine pre túto karosársku predstavu o moci a pohodlí, má luxus zjavne mladšiu tvár. „Máme veľmi širokú zákaznícku základňu. Vekovo je veľmi rôzna,“ priblížil Bauer. „V Číne majú zákazníci v priemere okolo polovice tridsiatky. Pri 10, 15 alebo 20 percentách klientov je toto auto prvým v domácnosti, čo je v porovnaní so Spojenými štátmi nepredstaviteľné,“ doplnil. Európsky majiteľ býva skôr vo veku okolo šesťdesiatky.

Vlani sa podľa Bauera predalo približne 20-tisíc áut so znakom značky. Najžiadanejšia bola Trieda S, najmä vďaka dopytu z Číny. Hneď potom však poukázal na dôležitú hranicu, bez ktorej by sa úspech v luxusnom segmente mohol začať obracať proti značke: „Maybach nikdy nebude produktom, ktorý sa predáva v miliónoch. Ide o určitý exkluzívny okruh.“

Jednotlivé kožené prvky znamenajú hodiny práce, ihlu, niť a presnosť krajčírskeho salónu.

Keď prišla reč na to, čo klienti vlastne hľadajú, odpoveď nezostala pri koži, farbách a obrazovkách. „Ak sa ich spýtate, čo si vážia, odpovede sú vlastne podobné: reputáciu, remeselné spracovanie, kvalitu realizácie. Práve to sú dôležité veci,“ vymenoval Bauer. Potom pridal slovo, ktoré pri Maybachu vystihuje výkon lepšie než samotné číslo: „Chcú suverenitu silného motora.“ Neznamená to krik pri štarte ani športové divadlo na „okreske“. Skôr istotu, že veľká limuzína vie zrýchliť okamžite, hladko a bez toho, aby z toho robila udalosť.

Na provensalských cestách sa ukázalo, čo z údajov a vyhlásení funguje aj mimo prezentácií. Najskôr to takmer absolútne ticho. Do kabíny prenikol iba vysokofrekvenčný spev cikád, ktorý si našiel miesto tam, kam sa už nedostal hluk pneumatík, vietor ani motor. Potom podvozok. Horší asfalt bolo vidieť pred čelným sklom, no vnútri sa z neho nestal problém. Nový systém AIRMATIC pracuje s prediktívnym tlmením a dátami Car-to-X z vozidiel pred sebou, aby sa na nerovnosť pripravil, skôr než k nej limuzína dorazí. Pasažier technológiu nevníma priamo. Dostane len výsledok: pokojnejšiu a hladšiu cestu.

Za volantom sa veľkosť auta nestratí, čo je vlastne dobré. Je dlhé, ťažké a na úzkych francúzskych cestách sa tomu treba prispôsobiť, no skúsenosť Mercedesu cítiť. Riadenie má pokojný odpor, plyn reaguje bez teatrálneho nástupu a zrýchlenie neprichádza ako kopanec, skôr ako krátky tichý impulz. A volant, ktorý vzniká dôslednou ručnou prácou a pripomína prepych celého vozidla, sa v dlaniach naozaj líši od bežného dielu z veľkosériovej výroby.

Bauer pri otázke na luxus nezačal peniazmi, hoci pri Maybachu sa im nedá celkom vyhnúť. „Existujú veci, ktoré majú vysokú cenu. Nemám problém ju zaplatiť, bez ohľadu na to, či ide o produkt, alebo službu. No chcem mať istotu, že je za tým hodnota,“ povedal. Pri aute sa podľa neho musí dať cena obhájiť zmyslami: „Musíte v ňom sedieť, dotýkať sa ho, cítiť ho, vidieť ho, počuť, aký zvuk vydáva.“ A potom prišli slová, ktorými to zhrnul najjednoduchšie: Maybach má stelesňovať pokoj a vlastný priestor.

Ostrov Bendor patrí slávnej francúzskej rodine. Paul Ricard ho kúpil v roku 1950.

Posun pod kapotou

Pri motoroch sa oplatí na chvíľu opustiť jazyk automobiliek. Kilowatty a newtonmetre sú presné, no mimo okruhu motoristických čitateľov často zanechajú pocit, že sa do článku dostala iba technická tabuľka. Podstatné je jednoduchšie: nová Trieda S so znakom Maybach zostáva veľkou limuzínou so spaľovacím základom, len jej šesť- a osemvalce už dopĺňa elektrická pomoc. V osemvalcových verziách ide o mild-hybrid s integrovaným štartérom-generátorom. Ten agregát prebúdza, krátko mu pomáha pri rozjazde alebo zrýchlení a pri spomaľovaní získava časť energie späť. V praxi má vyhladiť miesta, kde by veľký benzínový motor mohol pôsobiť hrubo.

Vrcholom európskej ponuky je S 680 s takmer štvorlitrovým osemvalcom M 177 Evo. Dosahuje 450 kilowattov, teda 612 koní, ku ktorým sa krátkodobo pridáva elektrická podpora 17 kilowattov. Krútiaci moment má úctyhodných 850 newtonmetrov. V praxi to znamená okamžitú rezervu ťahu: auto sa pohne dopredu, skôr než vodič začne sledovať otáčky. Pri Maybachu je podstatné, že táto sila neprichádza s hlukom ani napätím, ale skoro a hladko. Limuzína s hmotnosťou vyše 2,4 tony zrýchli z nuly na stovku za štyri sekundy.

S 580 tiež používa osemvalec. Má výkon 395 kilowattov, krátkodobú elektrickú podporu 17 kilowattov a krútiaci moment 750 newtonmetrov. Na stovku zrýchli za 4,5 sekundy. V bežnej premávke to nie je rozdiel medzi pomalým a rýchlym autom, skôr medzi veľkou výkonovou rezervou a ešte väčším pokojom pri predbiehaní, v kopci alebo vo chvíli, keď je kabína plná ľudí a batožiny. Keď Bauer hovoril o suverenite silného motora, dá sa to vnímať práve takto: ako istota, že limuzína má stále odkiaľ brať.

Tretia verzia, S 580 e s plug-in hybridnou technológiou, dokáže jazdiť aj čisto elektricky. Má radový šesťvalec, výkonný elektromotor, systémový výkon 430 kilowattov a akumulátor s využiteľnou kapacitou 21,96 kilowatthodiny. Podľa technických údajov prejde bez zapnutia benzínového motora 92 až 98 kilometrov, takže pri pravidelnom nabíjaní zvládne značnú časť mestských presunov alebo cestu z domu do kancelárie na elektrinu. Po prepnutí do režimu zachovávania úrovne nabitia zostáva veľká limuzína, pri ktorej Mercedes udáva spotrebu 8,8 až 8,3 litra na sto kilometrov.

Limuzína je stvorená pre tých, ktorí sedia vzadu. No aj šoférovanie poteší.

Oproti predchádzajúcej generácii nejde iba o lepšie čísla. Spaľovacie jednotky prešli úpravami pre budúce emisné pravidlá, osemvalce pracujú s mild-hybrid pomocou a pri S 680 Mercedes spomína druhú generáciu integrovaného štartéra-generátora aj dve Lanchesterove vyvažovacie hriadele pre jemnejší chod. Šesťvalec v plug-in hybride má upravenú hlavu valcov, sacie a výfukové kanály aj sací vačkový hriadeľ. Pre neodborníka to znamená jednoduchú vec: pri rovnakej rýchlosti má auto pôsobiť tichšie, hladšie a menej rušivo.

Všetky tri verzie majú pohon všetkých kolies, maximálnu rýchlosť 250 kilometrov za hodinu a vzduchový podvozok. Podľa metodiky WLTP dosahuje S 680 kombinovanú spotrebu 11,7 až 11,0 litra na sto kilometrov a emisie CO₂ v rozsahu 267 až 252 gramov na kilometer. Pri S 580 Mercedes uvádza 11,5 až 10,8 litra a 263 až 247 gramov. Plug-in hybrid vyzerá v tabuľke priaznivejšie najmä vtedy, keď sa ráta s nabitým akumulátorom. Maybach teda neobchádza fyziku veľkého, ťažkého a výkonného auta. Neodpovedá na ňu askézou, ale kultivovanejším chodom, lepšou izoláciou a snahou premieňať energiu na komfort čo najmenej rušivo.

Keď Bauer hovoril, že luxus pre neho nie je iba vlastníctvo, ale najmä zážitok, ticho a komfort, ktoré človeku uvoľnia hlavu, znelo to najprv ako povinná veta šéfa značky. Po troch dňoch v Maybachu však začala dávať zmysel. Auto má prvky, pri ktorých sa dá zdvihnúť obočie: osvetlený nápis v maske, hviezdu na kolese, ktorá zostáva zvislo, strieborné poháre, dvere zatvárané tlačidlom či možnosť zladiť interiér s kabelkou. Samy osebe by pôsobili ako efekty. Spolu však vytvárajú prostredie, v ktorom sa okázalosť postupne sťahuje do úzadia.

Mercedes-Maybach Triedy S sa netvári skromne. Je veľký, ťažký, drahý a vedome veľkolepý. Najlepšie funguje vo chvíli, keď si už nevšímate jednotlivé grandiózne prvky, ale ich hmatateľný výsledok: tichú kabínu, mäkký pohyb, menej námahy a slabší tlak sveta zvonku. Zatvoríte dvere, pohár v držiaku sa ani o piaď nepohne a cesta pred autom pôsobí, akoby ju niekto pred odchodom vyhladil.

Sladká nostalgia

Popri nových autách sme si mohli vyskúšať aj jazdu v historických Maybachoch, známych ako Zeppeliny. Bola to užitočná pripomienka, že luxus sa nezačal displejmi, cloudom ani umelou inteligenciou. Podľa ľudí z Mercedesu išlo o vozidlá, z ktorých sa na svete zachovalo už iba 24 kusov a tri stáli priamo na mieste podujatia.

Najzachovalejší čierny kabriolet mal mať hodnotu približne 5,1 milióna eur. Na tráve v tieni stromov vyzerali ako exponáty, lenže po pár metroch bolo jasné, že nejde iba o kulisu. Staré Maybachy jazdili modernejšie, než by človek čakal. Komfort bol dôležitý už vtedy. Brzdy dodnes pôsobia presvedčivo a celé vozidlo sa správalo menej teatrálne, než naznačovali jeho rozmery a cena.

Nová limuzína na túto generáciu nadväzuje presnejšie, než sa zdá. To, čo kedysi zabezpečovala masívna mechanika, dnes preberajú senzory, izolácia, softvér a stovky drobných nastavení. Cieľ sa však veľmi nezmenil: dostať človeka z miesta na miesto tak, aby samotná cesta nepôsobila ako námaha.