Dobré inštinkty a dobré dáta. Tak by sa dala charakterizovať základná poučka, vďaka ktorej bratislavská rodinná spoločnosť Purgina už desaťročia vyrába etikety na víno a alkohol, potraviny, kozmetiku či spotrebnú elektroniku. Darí sa im aj napriek poťažkávajúcim skúškam, ktoré zažili po svetovej hospodárskej kríze v roku 2008 aj počas nedávneho pandemického obdobia. Biznisu sa deti naučili od rodičov a dnes už naplno prebrali vedenie do vlastných rúk.
Nielen slovenské vína, ale aj francúzske moky z regiónu Champagne, kozmetika, potraviny a elektrotechnika svetových výrobcov. Všetky tieto produkty spájajú etikety, ktoré vyrobila slovenská rodinná spoločnosť Purgina. S 50 zamestnancami a druhou generáciou pri kormidle verí, že aj naďalej dokáže rásť a svoju prácu dostávať ešte ďalej do sveta.
Ak máte radšej tvrdé čísla, tu sú: denne vyrobia 1,3 milióna etikiet, teda pás samolepiaceho papiera v dĺžke 60 až 80 kilometrov. Ich vlaňajšie tržby boli na úrovni 5,4 milióna eur a smerujú vyššie.
V rodine – a dobrom tíme – je sila
„Je to šťastie,“ hovorí so zadosťučinením zakladateľ firmy Štefan Kilársky, keď si sadáme za stôl a pýtam sa ho, aký má pocit z toho, že jeho deti – Dana a Radovan – už prebrali vedenie v rodinnej firme, ktorú založil v roku 1990 a bol tak medzi prvými podnikateľmi na Slovensku po páde režimu.
Rodina a top manažéri. Zľava: CEO Dana Kilárska, rodičia Jana a Štefan, COO Bohuš Kukumberg, šéf technológie a grafiky Boris Malec a Radovan Kilársky, ktorý je šéfom rozvoja obchodu. Foto: Miro Nôta
Také niečo totiž vôbec nie je samozrejmé. Podľa globálnych štatistík len zhruba tretina rodinných podnikov prežije prvú, zakladajúcu generáciu. V prípade Purginy tak ide dokonca o dvojitý zásah – dcéra Dana na poste CEO a syn Radovan na pozícii šéfa rozvoja obchodu.
S dvoma ďalšími manažérmi Bohušom Kukumbergom (COO) a Borisom Malcom (šéf technológie a grafiky) tvoria top manažment firmy. Rodičia Jana a Štefan sa už tešia, ako si čoskoro začnú naplno užívať zaslúžený dôchodok.
Vizitkový biznis plán
Po páde predchádzajúceho režimu mal Štefan Kilársky, vtedy čerstvý tridsiatnik, veľkú chuť pustiť sa do podnikania a rozbehnúť „niečo vlastné“. Jeho dobré inštinkty, ktoré sa v jeho podnikateľskej ceste neskôr viackrát prejavili, mu našepkali, že ľudia budú potrebovať vizitky. Veď prechod na ekonomiku voľného trhu mnohých lákal založiť si vlastnú firmu.
Za požičaných 4000 nemeckých mariek – tie získal od kamaráta kvetinára – si kúpil tlačiarenský stroj, ktorý veľmi rýchlo spojazdnil. Kým Štefanova mama, vtedy čerstvá dôchodkyňa, vyrábala prvé vizitky, on obiehal podnikateľov a „naháňal obchod“.
Dve generácie pohromade, zľava: syn Radovan, otec Štefan, dcéra Dana a mama Jana. Foto: Miro Nôta
Manželka Jana v tom čase ešte pracovala v materskej škôlke, do rozbiehajúceho sa biznisu sa však čoskoro pridala aj ona. „Vizitkový stroj sme mali najskôr v obývačke, potom sme ho presunuli do garáže. Aj deti nám pri tom všetkom pomáhali,“ spomína.
Keď sa vizitky solídne rozbehli, chceli sa posunúť o krok ďalej. Pán Drahomír Purgina, bratranec mamy Štefana Kilárskeho, bol rádiológ, ktorý v 1968 emigroval do Rakúska. Práve on im pomohol zaručiť sa za úver v rakúskej banke, aby sa mohli rozvíjať a kúpiť si ďalší stroj.
Išlo o taliansky stroj na výrobu textilných etikiet, ktoré sa používajú na oblečenie. Stál 1,5 milióna československých korún, čo boli na tú dobu veľké peniaze. V ich novozaloženej firme sa Drahomír Purgina stal aj spoločníkom a spoločnosť ako symbol vďaky dostala jeho meno. O niekoľko rokov neskôr sa stiahol na dôchodok a odišiel aj z firmy. Textilné etikety dodávali svojho času do textilných podnikov v rámci celého Československa. Textilný priemysel v 90. rokoch ešte celkom slušne fungoval a práce bolo dosť (neskôr mnohé podniky, najmä tie na Slovensku, skrachovali alebo prestali s výrobou, pozn. red.).
S etiketami začali v roku 1995, pričom dobre rozbehnutý biznis s vizitkami poháňal aj úvodný rozvoj etiketového segmentu. Čoskoro kúpili aj druhý stroj na etikety, biznis prosperoval a s vizitkami napokon po deviatich rokoch skončili.
Počas podnikania zakúsili nevyhnutne aj ťažšie chvíle. „V biznise je to tak, človek musí byť pripravený na všetko. Všetko to dobré aj to zlé patrí k tomu,“ hovorí zakladateľ Štefan Kilársky.
V roku 2004 kúpila firma vo Švajčiarsku stroj, ktorý zvládal všetky pokročilé dekoračné techniky a pustila sa do etikiet na víno v celkom novej kvalite. „Také niečo tu vtedy nerobil nikto, keď sme ten drahý stroj kupovali, konkurencia si klopala na čelo. Ja som však videl tú kvalitu, vedel som, ako sa to robí v Rakúsku, v Maďarsku, kde dodnes exportujú veľa vína. Chcel som to priniesť aj na Slovensko. Pre nás to bola celkom nová technológia,“ hovorí zakladateľ firmy.
Jeho intuícia, že na takéto produkty sa už formuje trh aj na Slovensku, ho opäť nesklamala. Na Slovensku začali pribúdať vinárstva a ich majitelia pochopili, že sa na trhu presadia iba s kvalitným produktom vrátane etikety na esteticky vysokej úrovni.
Firma Purgina funguje v trojzmennej prevádzke. Foto: Miro Nôta
Mnohí vinári tak svoje etikety začali kupovať priamo od nich a vznikli tak pevné a dlhodobé obchodné spolupráce.
„Musím povedať, že toto trvá dodnes. Ešte aj teraz k nám prichádzajú zákazníci, ktorí o nás počuli od našich iných klientov, prichádzajú na dobrú referenciu. Aj keď nie sme lacní, zákazníci vedia, že u nás dostanú kvalitu,“ hovorí šéfka spoločnosti Dana Kilárska.
Etikety sú všade
V súčasnosti tvoria z produktového hľadiska etikety na víno a alkohol zhruba polovicu ich biznisu, zvyšok tvoria etikety na potraviny, elektroniku, kozmetiku a ďalšie produkty.
Ako vysvetľuje Radovan Kilársky, etikety sú skvelý artikel, sú aj tam, kde by ste ich možno nečakali, vrátane väčších strojov a prístrojov, áut, interiéru automobilov alebo napríklad aj mobilov.
Spomedzi zákazníkov zo segmentu elektroniky Purgina spolupracuje napríklad aj so spoločnosťami Foxconn alebo Panasonic, nedávno pribudla napríklad aj spolupráca s internetovým obchodom About You.
„Etikety majú tú výhodu, že sú naozaj všade. Prakticky nie je odvetvie, ktoré by ich nepotrebovalo. O budúcnosť sa neobávame, lebo momentálne neexistuje efektívnejšie riešenie na označovanie a dekorovanie produktov.“ hovorí syn zakladateľa. Ako dodáva, v Purgine si navyše zakladajú na najvyššej kvalite a najnovších technologických postupoch, vrátane kolorovania, lakovania, UV sieťotlače, UV flexo, tzv. „no-label look“, výsekov detailných tvarov, techník známych ako debossing, embossing, mini-embossing či micro-embossing.
Ukážka etiketových dizajnov z dielne Purginy. Etikety pre rôznych producentov alkoholu. (4 fotografie)
Cesta Radovana Kilárskeho do rodinného podnikania bola pomerne priama. Vyštudoval polygrafickú školu a Business Administration na Vysokej škole manažmentu a po jej skončení bol na polročnej praxi v tlačiarenskej spoločnosti na Novom Zélande, ktorá sa tiež venovala etiketám. Odtiaľ už zamieril rovno do rodinnej firmy.
Jeho sestra mala zložitejšiu cestu. Po skončení obchodnej akadémie nastúpila síce do firmy svojich rodičov, ale práca s faktúrami ju nebavila, preto sa rozhodla, že radšej pôjde študovať hotelový manažment do Rakúska a neskôr do Holandska. Aj pri tomto kroku jej opäť pomohol Drahomír Purgina. Pracovala v hoteloch v Rakúsku, neskôr sa vrátila do Bratislavy, kde zbierala ďalšie pracovné skúsenosti v hoteloch ako Carlton aj Danube.
V rokoch 2008 a 2009 po nástupe hospodárskej krízy sa aj v hotelovom biznise veľa vecí zmenilo a Dana sa napokon rozhodla vrátiť do rodinnej firmy.
Výmena generácií
Odovzdanie firmy prebehlo v roku 2016. Nová generácia do firmy priniesla modernejšie postupy, výrobu zefektívnila, pracovnú silu výrazne zoštíhlila a zaviedla budovanie biznisu postaveného viac na tvrdých dátach.
Zakladateľ Purginy Štefan Kilársky v debate so zamestnancom. Foto: Miro Nôta
„Museli sme to lepšie zreorganizovať a výraznejšie zoštíhliť. Dialo sa to postupne, ale bolo to nevyhnutné. Zo zhruba 100 zamestnancov v roku 2016 dnes zostalo 50, pritom produkcia s polovicou zamestnancov je na rovnakej úrovni,“ vysvetľuje Radovan Kilársky.
Syn a dcéra priniesli do biznisu aj iný prístup k manažovaniu firmy. Ako hovorí Dana Kilárska, jej otec mal vždy veľmi dobrý podnikateľský inštinkt a viackrát to aj preukázal. Dnes sa už snažia všetky rozhodnutia podložiť aj tvrdými dátami.
Mimochodom, otcov cit sa osvedčil aj na prahu ekonomickej krízy v roku 2008. V Purgine vtedy plánovali stavať vlastnú novú fabriku v Hubiciach neďaleko Bratislavy a mali už vybavené všetky potrebné povolenia. Otec však projekt v poslednej chvíli odvolal. „Nešli sme do toho, otec hovoril, že mu niečo napovedalo, že to treba zastaviť. Bolo to napokon veľmi dobré rozhodnutie,“ vysvetľuje Dana.
Už s druhou generáciou pri kormidle ich poriadne potrápilo aj pandemické obdobie. Radovan ho prirovnáva k „húsenkovej dráhe“. Napriek ťažším časom, rozkývanému dopytu a rastúcim cenám vstupov všetko napokon so cťou ustáli. Brat a sestra obstáli v náročnej biznisovej aj manažérskej skúške.
Ďalej do sveta
V súčasnosti už manželia vo firme končia alebo už len vypomáhajú – otec Štefan si už užíva dôchodok, i keď sa ešte stále z času na čas stretáva s klientmi, zatiaľ čo mama Jana s úsmevom na tvári počíta posledné mesiace do dôchodku. Deti to vidia trochu inak. „Mami, ešte ťa tu budeme potrebovať,“ hovorí jej dcéra Dana, keď sa spoločne prechádzame po výrobe.
Stroje v Purgine "šlapú" na tri smeny. Foto: Miro Nôta
Stroje v Purgine „šlapú“ na tri zmeny. Foto: Miro Nôta
Deti majú jasný cieľ – firmu chcú ešte viac posunúť do sveta, nabrať nových klientov a byť ešte výraznejšie prítomní na zahraničných trhoch. „Verím, že sa to podarí. Sme tu silný tím, opierame sa o dáta, vieme delegovať a máme veľmi dobrý prehľad o tom, čo sa vo svete deje a máme chuť na sebe ďalej pracovať,“ hovorí Radovan Kilársky.
Aktuálne sa Purgina snaží zafinancovať svoj ďalší rozvoj aj s pomocou platformy Crowdberry. Financie od investorov v cieľovej sume 1,3 milióna eur by mali slúžiť na prevádzkové výdavky, ktoré im umožnia efektívne nakúpiť zásoby, aby mohli ďalej expandovať.
„Vidíme, že rast firmy vieme zrealizovať najmä cez zahraničie, aj preto sme sa na to dali. Máme už rozrobené viaceré veľké projekty na korporátnej úrovni, ktoré budú postupne nabiehať do života,“ uzatvára Radovan Kilársky.
Slovenka prvou prezidentkou asociácie FINAT
CEO Purginy Dana Kilárska je v súčasnosti viceprezidentkou medzinárodnej asociácie výrobcov etikiet (skratka FINAT je odvodená z pôvodného z francúzskeho názvu organizácie Féderation Internationale des fabricants et transformateurs d’Adhésifs et Thermocollants), ktorá vznikla v roku 1958. Zároveň je však už aj zvolenou budúcou prezidentkou asociácie (na post nastúpi v nasledujúcom roku, resp. v roku 2026, dohoda o odovzdaní postu sa pripravuje).
„Potrebujem ešte nejaký čas. Pozícia prezidentky FINATu je časovo náročnejšia a musíme vo firme urobiť viaceré zmeny, presunúť nejaké ďalšie kompetencie na brata,“ vysvetľuje.
Ide pritom o významný úspech. Stane sa totiž vôbec prvou ženou na čele tejto organizácie, ktorá združuje viac ako 600 hráčov z polygrafie a obalového priemyslu z viac ako 60 krajín zo všetkých kontinentov sveta.
