22. júla 2020

Preč, rýchlo preč. Nasadnúť do posledného diplomatického vlaku, ktorý z Petrohradu odchádzal do Rigy, a utiecť z krajiny, v ktorej už nie je pre koho vyrábať nádherné zlaté šperky.

Ich zákazníkov, cársku rodinu boľševici brutálne popravili nadránom 17. júla 1918 v pivnici v Jekaterinburgu. Revolúcia v Rusku zavraždila cársku rodinu, a tak klenotník Carl Fabergé nasadol do vlaku, aby sa už nevrátil. Utekal opačným smerom, ako kedysi jeho predkovia, francúzski hugenoti, ktorých v pôvodnej vlasti prenasledovali za náboženskú vieru, až nakoniec našli útočisko v Petrohrade.

Pre cársky dvor pracoval vyše 30 rokov, prvé preslávené vajíčko vyrobil už v roku 1885. Krátko po tom, čo firmu prevzal po otcovi a nastúpil na cársky dvor ako klenotník. Ako prvý chcel na Veľkú noc prekvapiť manželku Máriu Fjodorovnu cár Alexander III. – a vďaka invencii a umu Fabergého sa mu to aj podarilo.

Takmer sto rokov bolo neznáme, kde sa stratilo vajce, ktoré cár Alexander dal manželke Marii Fjodorovne v roku 1887. Napokon sa našlo na blšom trhu v USA. FOTO: SITA, AP

Vnútri čisto bieleho vajcia zo smaltu bol zlatý žĺtok, ktorý ukrýval zlatú sliepku. Tá mala v sebe diamantovú miniatúru cisárskej koruny a rubínové vajce. Tak odštartovala tradícia.

Malé a impozantné

Každý rok na sviatok ukrižovania a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista dostávala cárovná z Fabergého ateliéru vajíčko. Po smrti Alexandra III. putovalo jedno aj vdove a druhé poslali Alexandre, manželke dediča imperiálneho trónu Mikuláša II. a vnučke britskej panovníčky Viktórie.

Hudobná skrinka. Páv roztvárajúci pestrofarebný chvost. Mechanická labuť. Galéria portrétov. Model Transsibírskej magistrály na počesť vybudovania železnice naprieč Ruskom, v ktorom miniatúra lokomotívy s diamantovým svetlometom tiahne zlaté vozne s oknami z krištáľu a malými nápismi „Pošta“, „Len pre dámy“ alebo „Fajčiarsky voz“.

 

Fabergé vajce z Houston Museum of Natural Sciences sa so svojím slonom stretlo po takmer storočí aj vďaka daru kráľovnej Alžbety II. FOTO: SITA, AP

To je len skromný výpočet malých, a napriek tomu impozantných diel šperkárskeho majstra. Na Veľkú noc sa v cárskom paláci každý rok tešili, že uvidia malý zázrak v podobe nového vajíčka. Originálnych zlatých vajíčok s jemnými vrstvami laku, často posiatych drahokamami, vyrobili pre cársku rodinu napokon päťdesiatdva.

Stalin vymenil klenoty za traktory

Kde sa nachádza sedem z nich dnes, nevieme, zvyšok je vo verejných i súkromných zbierkach a sú veľmi žiadaným a veľmi drahým predmetom záujmu zberateľov. V roku 2004 odkúpil deväť vajec z kolekcie Malcolma Forbesa, vydavateľa magazínu Forbes, ktorý založil jeho otec, ruský oligarcha Viktor Vekseľberg za 100 miliónov dolárov.

Získaný poklad vystavil v jednom z petrohradských palácov; časť vajíčok sa tak cez Ameriku dostala späť domov. Pripomínajú tragickú a krvou zaliatu históriu. Vodca revolúcie Lenin nepohol ani brvou, keď nechal v dome v Jekaterinburgu povraždiť rodinu cára Mikuláša II. V mene režimu znárodnil majetok vybitého cárskeho rodu vrátane vajíčok. Neskôr 14 z nich jeho nástupca na tróne sovietskeho Ruska Stalin predal, aby získal cudziu menu v rámci akcie „poklady za traktory“.

Okrem cárskej rodiny patrili medzi mimoriadne úzku skupinu majiteľov Fabergého vajíčok Rothschildovci – tu je “Rothschildovo vajce” na výstave v Londýne. FOTO: SITA, AP

Fabergé sa nesústreďoval len na vajíčka, aj keď tie boli jeho šperkárskym podpisom. Najímal najlepších zlatníkov – ten hlavný, Michail Perchin, zhotovil v roku 1897 korunovačné vajce pre Mikuláša II. Toto pamätné vajce bolo zlaté, 12 centimetrov vysoké s mriežkovanou štruktúrou škrupiny a v každom priesečníku mreží sedel cársky orol s diamantom medzi krídlami.

Na vrchole vajcia bol monogram cárovnej Alexandry z diamantov a rubínov, na dne v diamante vyrytý letopočet korunovácie. Vnútri sedela deväťcentimetrová krištáľová replika kráľovského koča vystlaná zamatom.

Toto vajce si kúpila britská kráľovná Mária z Tecku v roku 1933. Pôvodne bolo darom Mikuláša II. cárovnej Alexandre Fjodorovne v roku 1914. FOTO: SITA, AP

O majetok ich obrali komunisti

Perchin sa stal Fabergého podnikateľským partnerom, a aj keď v roku 1903 zomrel, firma prekvitala ďalej. V roku 1916 sa premenila na akciovú spoločnosť, disponovala kapitálom v hodnote troch miliónov rubľov a okrem Petrohradu mala dielne aj v Moskve, Kyjeve a Odese, v ktorých zamestnávala vyše 500 zlatníkov.

Komunistická revolúcia vytrhla Fabergému podnik z rúk. Rusko ležalo pod snehom, keď sa z neho po nociach na saniach dostali von jeho manželka a najstarší syn Eugene. Vyčerpaní dorazili do Fínska, odkiaľ už bola cesta do slobodného sveta reálnejšia. Tam sa aj stretli s otcom.

Miliardár Viktor Vekseľberg, zakladateľ Faberge Museum. FOTO: SITA, AP

Lenže pre Carla Fabergého už iný svet ako ten, ktorý nútene opustil, nemal veľký zmysel. Zomrel 24. septembra 1920 v Pully neďaleko švajčiarskeho Lausanne a rodina dodnes verí, že príčinou smrti bolo zlomené srdce. Pre cárskeho klenotníka už nebola budúcnosť v Rusku, ale ani mimo neho.

Zostali po ňom zázračné vajíčka. Snáď naveky.

Autor Filip Saiver je redaktor českého Forbesu.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?