V analýze sa Forbes pozrel na možnosti a náklady optimalizácie v známych daňových rajoch ako Monako, Dubaj, ale aj Cyprus, Malta, Česko a Latinská Amerika
Pri mene Karol III. si väčšina ľudí automaticky predstaví súčasného monarchu Spojeného kráľovstva. Daňoví poradcovia však určite viac ocenia jeho monackého menovca z predminulého storočia. Z chudobného štátu na Azúrovom pobreží urobil vysnený európsky daňový raj.
Po nútenom odstúpení časti územia Francúzsku v roku 1861 čelilo Monako existenčným problémom. Karol III. prišiel s nápadom na kasíno vo štvrti, ktorá sa neskôr preslávila názvom Monte Carlo. Už v roku 1869 bola herňa taká zisková, že si kniežactvo mohlo dovoliť nevyberať dane. Túto výhodu majú doteraz všetci obyvatelia s výnimkou Francúzov.
V roku 1962 sa prezident Charles de Gaulle totiž rozhodol riešiť problémy s daňovým rajom v susedstve blokádou Monaka. To ustúpilo a odvtedy má monacký daňový raj jedinú vrásku. Francúzi platia za každých okolností dane Parížu. Firmy zároveň odvádzajú daň z príjmu, ak majú viac ako štvrtinu obratu mimo kniežactva.
Drahá vstupenka
Monako zostáva veľmi zaujímavým miestom, no pre vysoké vstupné náklady rozhodne nevyhovuje každému. Iné štáty sú v tomto smere prívetivejšie a možností daňovej optimalizácie je pomerne veľa. Zmysel často dáva kombinácia sídla spoločností a daňovej rezidencie v rozdielnych krajinách. Hoci to na prvý pohľad môže znieť neuveriteľne, v podobných schémach môže byť užitočné aj Slovensko, ak slúži ako daňová rezidencia majiteľa zahraničných firiem.
Zostať v tuzemsku dáva zmysel najmä vtedy, keď daňovník ako fyzická osoba dokáže nastaviť svoje podnikateľské aktivity tak, aby firmy zdaňoval v krajinách s nízkymi sadzbami pre právnické osoby a na Slovensku inkasoval iba dividendy, ktoré podliehajú priaznivému sedempercentnému zdaneniu.
Riaditeľ poradenskej spoločnosti BDO TAX Róbert Kolár poznamenáva, že príjmy z podnikania podliehajú u nás dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 15 až 35 percent a zároveň odvodom do zdravotného a sociálneho poistenia. Treba si však ustrážiť legálnosť optimalizácie. „Ak sú zahraničné štruktúry využité najmä za účelom získania daňovej výhody a ich zapojenie nemá podnikateľské alebo ekonomické opodstatnenie, správca dane môže od takýchto štruktúr odhliadnuť a príjem zdaniť tak, ako keby boli vyplácané priamo fyzickej osobe,“ dodáva.
Nestačí to predstierať
Základné pravidlo daňovej optimalizácie znie, že presťahovanie nesmie byť „iba na oko“. Aj advokát a partner Highgate Group Peter Varga pripomína, že tento svet nie je čierno-biely. „Niektoré riešenia môže finančná správa alebo súd považovať za nelegálne napriek tomu, že sa zdali byť obhájiteľné,“ vysvetľuje. No spresňuje, že existuje množstvo zahraničných štruktúr a deklarovaných zmien daňových rezidencií, ktoré sú nelegálne.
Dôvodom využívania zahraničných štruktúr a trustov nie je vždy daňová optimalizácia. „Primárne slúžia na ochranu a efektívnu správu majetku s možnosťou zachovania anonymity zakladateľa či k medzigeneračnému odovzdávaniu,“ vysvetľuje Jakub Hollmann, spoločník advokátskej kancelárie Portos a CCS Premium Trust. Dodáva, že ich daňové povinnosti sa často neriadia iba štátom, kde majú sídlo, ale aj miestom vzniku príjmov, čo môže znamenať zdanenie práve tam bez ohľadu na to, kde je štruktúra umiestnená.
„Samotné založenie zahraničnej spoločnosti, nadácie či trustu automaticky nevedie k optimalizácii. Skutočný vplyv závisí od charakteru a distribúcie príjmov, právnych predpisov a medzinárodných zmlúv,“ vraví. Zmena daňovej rezidencie zakladateľa do štátu s nižšou sadzbou pri príjmoch fyzických osôb môže znížiť jeho celkovú záťaž, no vždy je nutné starostlivo posúdiť všetky aspekty podľa konkrétnych predpisov a medzinárodných dohôd.
Veľa slnka, málo daní
Monako poskytuje najväčšiu výhodu, keď sa tam človek natrvalo nasťahuje. Lenže daňová rezidencia znamená skutočný život, čo samo osebe nie je jednoduché ani lacné.
„Podmienené je preukázaním finančnej sebestačnosti, spravidla aj prostredníctvom bankového vkladu približne päťstotisíc eur v tamojšej banke,“ vymenúva Diana Janošťáková, Director of Private Wealth & Institutions spoločnosti Wealth Effect Management.
Ilustruje to na príklade prenájmu dvojizbového bytu, ktorého cena sa pohybuje približne v rozmedzí päť až 20-tisíc eur mesačne. Úskalia sú skôr praktické než daňové. „Monako je veľmi malé, ponuka bývania je obmedzená a rezidenčné pravidlá sú pomerne prísne. Rodiny s deťmi by mali zároveň počítať s tým, že v niektorých najžiadanejších medzinárodných školách sa môžu objaviť čakacie listiny,“ dosvedčuje.
Výrazné sú však aj benefity, a to nielen v podobe nulovej dane. „Kniežatstvo ponúka jedinečnú kombináciu politickej stability, sofistikovaného finančného ekosystému a jednej z najvyšších úrovní bezpečnosti na svete. Zároveň je známe mimoriadne vysokou úrovňou služieb od zdravotníctva a vzdelávania až po každodenný servis, ktorý je pre mnohých rezidentov prirodzenou súčasťou života,“ dopĺňa Janošťáková.
Sagan a Beckerove problémy
Monako využívali aj viacerí slovenskí športovci. Presťahoval sa tam cyklista Peter Sagan či tenisti Daniela Hantuchová a Dominik Hrbatý. Posledný z nich zrejme ako jediný verejne spomínal ako výhodu dane. Hantuchová hovorila najmä o pokoji a súkromí medzi turnajmi, Sagan zas o lepšom počasí na trénovanie. O Monaku uvažovala aj Dominika Cibulková, nakoniec si dcéra bývalej poslankyne za SDKÚ-DS vybrala Dubaj.
„Podstatou je dôsledné presťahovanie. To znamená, že s daňovníkom sa presunie i rodina, podnikateľská činnosť, zamestnanie a podobne. Zároveň musí byť fyzická osoba pripravená na to, že slovenský správca dane bude hľadať dôkazy preukazujúce jej pobyt v tuzemsku a bude chcieť zahraničnú rezidenciu spochybniť,“ varuje riaditeľ Kolár z BDO TAX.
Zdroj: SITA/M. Medňanský
O tom, aké dôležité je nespĺňať podmienky len formálne, môže dlho rozprávať nemecký tenista Boris Becker. V roku 2002 dostal za daňové úniky dvojročný podmienečný trest. Obžaloba ich vyčíslila na 1,7 milióna eur. Údajne iba predstieral, že žije v Monaku, hoci v skutočnosti býval v Berlíne.
„Pre túto kauzu nemôžem od prvej domovej prehliadky v roku 1996 pokojne spať,“ citoval šesťnásobného grandslamového víťaza denník The Guardian. Tenista tvrdí, že nezvládal ani športové výkony. Miernejšiemu trestu pomohlo, že doplatil podlžnosti až vo výške šesť miliónov vrátane úrokov. Na súde zaznelo aj porovnanie s inými športovcami, ktorí sa daniam vyhýbali dôslednejšie a na rozdiel od Beckera ich štát nedokázal nachytať.
Dôležité číslo je 183. Ak Slovák strávi aspoň toľko dní na Slovensku, bude považovaný za daňového rezidenta u nás, hoci má trvalý pobyt inde. Využívať to veľmi na tesno sa však môže vypomstiť.
„Hrozí vyrubenie dane a administratívna sankcia. Ak daná osoba však deklaruje zmenu daňovej rezidencie podvodne – napríklad Slovák, ktorý cestuje do Dubaja 10-krát ročne na týždeň, sa vyhlasuje za daňového rezidenta emirátu, aby neplatil v tuzemsku dane, možno rozumne tvrdiť, že to môže a mal by to byť daňový trestný čin,“ vystríha Peter Varga.
Široká ponuka
Základná sadzba v Monaku je síce nula, ale pre firmy platí, že ak viac ako štvrtina ich obratu vzniká za hranicami, musia platiť 25-percentnú daň. „Mnohí podnikatelia preto kombinujú osobnú rezidenciu v kniežatstve s medzinárodnými podnikateľskými štruktúrami. Pri väčšom imaní sa otázky rezidencie a štruktúry majetku prirodzene stávajú súčasťou dlhodobého plánovania,“ približuje Diana Janošťáková.
Aj podľa nej zmena rezidencie funguje najlepšie vtedy, keď odráža skutočný život, rodinnú situáciu aj podnikateľské aktivity človeka.
„V Európe existujú riešenia určené pre medzinárodne mobilných jednotlivcov. Švajčiarsko alebo Taliansko napríklad ponúkajú fixné režimy, pri ktorých sa zahraničné príjmy môžu zdaňovať približne sumou okolo stotisíc eur ročne. Nejde však len o to, ale o výber prostredia, v ktorom môže človek dlhodobo spravovať, chrániť a rozvíjať to, čo vybudoval,“ pripomína.
Čaro Latinskej Ameriky
Napríklad Latinská Amerika sa podľa Petra Vargu používa na nezdaňovanie príjmov z krypta. Využívajú to aj mnohí Slováci. Stále však treba prihliadnuť na to, či naozaj došlo k autentickému presťahovaniu sa, hovorí expert.
Zaujímavé destinácie nájdeme aj v Európe. Na Malte sa napríklad využíva fondová infraštruktúra alebo ich zvýhodnený daňový režim pre operatívne príjmy. „Je však biznis dostatočne medzinárodný, aby ste dokázali výber tejto jurisdikcie obhájiť? Alebo má na tomto ostrove podnikateľ infraštruktúru, ktorá jeho daňovú prítomnosť legitimizuje?“ pýta sa Varga. Upozorňuje, že jednotlivé krajiny sa môžu brániť nadmernému a neopodstatnenému využívaniu ich daňových benefitov.
Pri výbere potenciálnej destinácie treba mať na pamäti, že čo platilo nedávno, už nemusí byť pravda. „Viaceré jurisdikcie predtým ponúkali firmám výrazné výhody a umožňovali znižovať daňovú záťaž, avšak trend sa pre prísnejšie medzinárodné pravidlá, kontroly a požiadavky na transparentnosť mení. Štáty uzatvárajú dohody o výmene informácií a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, aby obmedzili úniky a zvýšili spoluprácu úradov,“ otvára dôležitú tému Jakub Hollmann z CCS Premium Trust.
Napriek zmenám zostáva častou voľbou podľa neho stále Cyprus vďaka nízkemu zdaneniu právnických osôb, stabilnému právnemu prostrediu a širokej sieti zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, čo uľahčuje zakladanie medzinárodných holdingových štruktúr. „Tamojšie spoločnosti sa často kombinujú s inými štruktúrami, napríklad lichtenštajnskými nadáciami,“ dodáva.
Zaujímavé je aj Česko. „To stále častejšie využívajú zverenské a nadačné fondy pre správu rodinného majetku, ktoré umožňujú oddeliť vlastníctvo od správy, zaistiť ochranu majetku a plánovanie medzigeneračného odovzdávania,“ vysvetľuje.
Zdroj: SITA/AP
Dôležité otázky
Podľa Róberta Kolára si treba pri výbere daňovej destinácie položiť viacero dôležitých otázok. V prvom rade, či naozaj zvolená jurisdikcia poskytuje výhodnejšie podmienky. Pripomína, že aj Slovensko má veľmi priaznivú daň z dividend vo výške sedem percent a neuplatňuje daň z majetku, dedičstva, darovania ani z prevodu a prechodu nehnuteľného majetku.
Ďalšou otázkou znie, či si daňovník dokáže presunúť zdanenie príjmov mimo tuzemskej jurisdikcie. Potrebné je totiž reálne presunúť bydlisko a životné záujmy.
Veľmi podstatná sa ukazuje nákladovosť a komplexnosť riešenia. Teda to, čo stoja služby právnikov a daňových poradcov, ale aj audítorov a ďalšie náklady spojené s reportingom. Rovnako dôležité sú aj osobné náklady, napríklad na presťahovanie celej rodiny.
V praxi sa sofistikovanejšie zahraničné štruktúry oplatia, ak úspora na dani presiahne vyššie spomínané výdavky. Zároveň je potrebné objektívne vyhodnotiť, či je štruktúra a jej opodstatnenie dostatočne robustná na to, aby eliminovala riziko napadnutia zo strany slovenského správcu dane, uzatvára.
Susedný raj
Česko môže byť zaujímavou destináciou, no rozhodne nie pre každého. „Túto krajinu by som určite nenazýval daňovým rajom v klasickom zmysle, ale pre slovenských vlastníkov kapitálových spoločností môže byť v niektorých situáciách atraktívne,“ rozpráva Kolár a dodáva, že medzi hlavné výhody pri právnických osobách patrirá participation exemption, teda oslobodenie od dane z dividend pri splnení podmienok.
„Napríklad kapitálové zisky z predaja dcérskych spoločností môžu byť oslobodené od dane. Takéto podmienky máme aj na Slovensku, v Česku sú však flexibilnejšie a je možné ich za určitých okolností splniť ex post,“ dopĺňa. Zaujímavé je tiež prispôsobivé financovanie v rámci skupiny. „Cez české spoločnosti je často jednoduchšie, legislatíva umožňuje poskytovať bezúročné finančné pôžičky dcérskym spoločnostiam. Tamojšie zákony tiež umožňujú vyplácanie interim dividend, čo v našom legislatívnom prostredí nie je možné,“ vraví.
Veľkou výhodou sú aj fondové štruktúry kolektívneho investovania známe ako SICAV, čo sú fondy s premenlivým kapitálom. „Ak investujú minimálne 90 percent hodnoty majetku do vybraných druhov finančného majetku, vzťahuje sa na ne nižšia daň z príjmov právnických osôb vo výške päť percent,“ približuje.
Ak sa pozrieme iba na sadzby, slovenským právnickým osobám sa podľa Mariana Boubela z advokátskej kancelárie Fairsquare v Prahe neoplatí presúvať. „Aj v ich prípade je rozhodujúce, kde sú daňovými rezidentmi. Určuje sa to štátom registrácie, teda podľa toho, v akej krajine sú zapísané v obchodnom registri, a miestom skutočného vedenia podniku. V prípade pochybností má prednosť toto druhé kritérium.
Virtuálne sídlo v Česku pre daňové účely a pokračovanie vo faktickom podnikaní na Slovensku by tak rovnako ako u živnostníkov mohlo viesť k domeraniu daní a k sankciám,“ varuje.
Co řikají živnostníci
Nielen majitelia kapitálových spoločností sa pozerajú do Česka. Atraktívne sa navonok ukazujú tamojšie podmienky aj pre živnostníkov. Fyzické osoby tam platia 15-percentnú daň a zo sumy prevyšujúcej 36-násobok priemernej mzdy je to 23 percent. Motívom nemusia byť len to, ale aj odvody, ktoré po konsolidácii na Slovensku dramaticky narástli.
Treba si však dávať pozor. Ako upozorňuje Marian Boubel, formálny pobyt v Česku nepostačí. „Vzhľadom na zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia je hraničným ukazovateľom skutočná daňová rezidencia,“ pripomína. Opäť platí, že tú má fyzická osoba tam, kde strávi aspoň 183 dní v kalendárnom roku alebo kde má trvalé bydlisko.
„Živnostník môže splniť tieto podmienky v oboch štátoch, napríklad trvalé bydlisko má v tuzemsku a zdržiava sa viac ako 183 dní u našich susedov. Bude teda daňovým rezidentom Slovenska i Česka. Vtedy je potrebné posúdiť, ku ktorému z dvoch štátov má živnostník užšie osobné a hospodárske väzby. Vo výnimočných prípadoch môžu zohrávať úlohu aj ďalšie parametre,“ poznamenáva.
Spoliehať sa iba na formálne vyhlásenia je problém. „To, že si niektorí v Česku založia živnosť len formálne, ale potom sa tam nezdržujú a dúfajú, že sa na to nepríde, sa iste deje. Ide však o nezákonný postup, ktorý môže vyústiť do domerania dane, platenia penále a v najneskoršom prípade aj trestnoprávnym postihom,“ podčiarkuje Boubel. Relevantné nie je ani to, komu živnostník fakturuje. Vzhľadom na voľný pohyb tovaru a služieb v rámci EÚ to nezohráva úlohu.
Na druhej strane, skutočné presťahovanie môže daňovníkovi pomôcť najmä pre priaznivejšie podmienky pri dlhšom držaní investícií, napríklad kryptomien. „Ak český daňový rezident predáva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným a od jeho nadobudnutia uplynula viac ako päťročná lehota, môže tento príjem oslobodiť. Pri akciách je možné oslobodiť príjem vtedy, ak ich fyzická osoba nadobudla minimálne tri roky pred predajom. Rovnaká lehota sa vzťahuje na kryptomeny,“ pomenúva.
No opäť platí, že každý je v špecifickej situácii. Česko má aj nevýhody, napríklad v oblasti zdaňovania dividend, ktoré podliehajú 15-percentnej zrážkovej dani v prípade, že sa vyplácajú fyzickým osobám alebo právnickým osobám držiacim menší než desaťpercentný podiel na spoločnosti. „Pri zakladaní cezhraničnej štruktúry je potrebné limitácie zohľadniť a správnym nastavením eliminovať,“ poukazuje Boubel.
Čaro ďalekých štátov
Zaujímavej destináciou je Latinská Amerika. Svoj domov v nej našiel aj etický hacker a digitálny nomád Pavol Lupták. Daňovú rezidenciu má v Paraguaji, ktorý uplatňuje len teritoriálne zdaňovanie. „To znamená, že mám povinnosť deklarovať a platiť daň iba z lokálneho príjmu, ale keď niečo zarábam mimo krajiny, nemusím to deklarovať ani zdaniť,“ vraví.
Podobne to majú nastavené aj ďalšie krajiny v regióne. Paraguaj však ponúka ešte jednu dôležitú výhodu. „Aby ste boli ich daňovým rezidentom, nemusíte tam žiť väčšinu času. Vo väčšine krajín sveta treba žiť minimálne šesť mesiacov, aby vás klasifikovali ako daňového rezidenta,“ dopĺňa. V Hondurase sú to tri mesiace. Takáto možnost je výhodou pre digitálnych nomádov, ktorí nemajú stále sídlo.
Aj pre nich je však dôležité mať daňovú rezidenciu. „Množstvo štátov si vás uzurpuje. Keby ste cestovali a boli každý deň v inej krajine, finančná správa sa vás môže spýtať: A kde platíte dane? Keďže ste náš občan, budete daňový rezident tu. Paraguaj dokáže poskytnúť dobré alibi,“ približuje. No je dôležité netráviť na Slovensku viac ako polovicu roka.
Treba to preukazovať rôznymi dokladmi, ako sú letenky či doklady z Bookingu a Airbnb. Rovnako dôležité je nemať v tuzemsku stredisko životných záujmov. „Môžete mať ľubovoľne veľa nehnuteľností, ale mali by byť prenajaté. Je dôležité zabezpečiť, aby ste nemali stály byt, neboli na Slovensku väčšinu času a mali zrušený trvalý pobyt,“ dodáva.
Nomád nechce nič
Lupták je príkladom človeka, ktorý zároveň od štátu nič nechce. „Snažím sa eliminovať akúkoľvek podporu. Naša firma neberie nič,“ opisuje. Týka sa to aj justície. „Nevyužívame štátne súdy, ale tie súkromné arbitrážne,“ vraví.
Týka sa to aj zdravotníctva, keďže si platí globálne poistenie, ktoré poskytuje približne 10 veľkých spoločností, a využíva medicínsky turizmus. Je si vedomý, že cena ročného poistenia každoročne rastie a ak by mala zahŕňať aj služby v USA, bola by dvojnásobná. Je to však potrebné aj z pohľadu zákona. „Musím mať globálne zdravotné poistenie alebo niečo v konkrétnej krajine. Zdravotné poisťovne na Slovensku fungujú tak, že im treba spätne dokázať, že ste boli krytí niekde inde. A keď im to nedokážete, prinútia vás za tých desať rokov doplatiť poistenie,“ približuje.
Lupták na portáli Liberation Travel pomáha s vysťahovaním iným. Spočiatku dominovali držitelia kryptomien, keďže na Slovensku podliehajú dani, ale pribúdajú aj iní. Upozorňuje, aby vysťahovanie nebolo dočasné a okato účelné. Upozorňuje na prípad Čecha, ktorý si zmenil daňovú rezidenciu do Portugalska, kde si dal vyplatiť krypto, a vrátil sa. Legislatíva hovorí, že keď spravíte sériu stopercentne legálnych krokov, ale vaším cieľom je vyhnúť sa dani, dochádza k páchaniu trestného činu. „Keď finančná správa dokáže, že ste sa chceli legálne vyhnúť daňovej povinnosti, môže vás dodatočne zdaniť,“ vystríha.
Dubaj verzus Amerika
V istých situáciách môže byť rajom nielen Južná, ale aj Severná Amerika. Americký daňový raj sa týka špecifických právnych a daňových výhod niektorých štátov, ako sú Delaware, Wyoming alebo South Dakota. „Nejde o klasický raj ako v Karibiku,“ porovnáva Jakub Hollmann z CCS Premium Trust.
„Tieto štáty ponúkajú vysokú ochranu majetku, relatívne nízke dane pri určitých štruktúrach a určitú anonymitu vlastníkov. Využitie týchto štruktúr však automaticky neznamená daňovú optimalizáciu – skutočný vplyv závisí od daňovej rezidencie vlastníka, zdroja príjmov, právnych predpisov jednotlivých štátov a medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, preto je vždy nutné posúdiť konkrétnu situáciu individuálne,“ vysvetľuje.
Paradoxom USA je, že môžu byť rajom skôr pre cudzincov. Už menej pre domácich. Američania sú najprísnejšie kontrolovanými daňovníkmi. Spojené štáty sú známe daňovými pravidlami FATCA, ktoré vyžadujú od tretích strán a krajín, aby do Washingtonu posielali informácie o Američanoch. Vojenská a ekonomická sila USA spôsobila, že pravidlá akceptovala väčšina sveta, hoci nie vždy dobrovoľne.
Zdroj: SITA/AP
Komplikácia menom Trump
Americká vláda tento rok nezamýšľane narušila výhody daňového raja v Perzskom zálive. Pred pár mesiacmi sa Dubaj javil ako lacnejšia alternatíva Monaka. Po útoku USA a Izraela na Irán sa celý región stáva rizikovejším, než bol vlani. Navyše najaväčšia daňová výhoda Dubaja koncom roka zmizne.
Iba dovtedy totiž platí výnimka, ktorá niektorým spoločnostiam umožňuje neplatiť novú taxu, ktorú od roku 2023 zaviedol emirát. Ide o korporátnu daň vo výške deväť percent, ktorú firmy s obratom do troch miliónov emirátskych dirhamov, teda viac ako sedemstotisíc eur, zatiaľ nemusia platiť.
Iná situácia platí pri mzdách, ktoré zostávajú oslobodené od daní a odvodov. Spoločnosť Incorportas pripomína, že v Spojených arabských emirátoch sa daňovým rezidentom stanete, ak tam strávite minimálne 183 dní v kalendárnom roku. „Na získanie oficiálneho certifikátu je spravidla potrebné mať dlhodobé vízum, a teda byť napríklad investor, zamestnanec alebo vlastník firmy, a mať miestne bývanie,“ približuje.
Stále treba mať na pamäti, že pre daňových rezidentov zo Slovenska je potrebné minimalizovať počet dní v tuzemsku a preukázať, že hlavná podnikateľská a životná aktivita prebieha v emiráte. Kto sa rozhodne optimalizovať v zahraničí, musí vždy počítať s tým, že v novej krajine nebude tráviť iba dovolenku. Naopak, preňho sa Slovensko stane miestom na občasnú návštevu.
