Magazín Forbes už od svojho vzniku zostavuje rebríček najbohatších ľudí planéty. Ich majetok je čoraz vyšší, napriek tomu sa stále nemôže rovnať imaniu jedného afrického kráľa zo začiatku 14. storočia.
Volal sa Mansa Musa a raz zabezpečil, aby sa celé mesto zdvihlo a presunulo sa púšťou. Dôstojne a nezadržateľne, s oslnivou žiarou násobenou ostrým africkým slnkom, ktoré zdôrazňovalo lesk všetkého zlata, ktoré si vzal so sebou.
Áno, rozprávanie o kráľovi pokojne môžeme začať takto rozprávkovo. Pritom nejde o výmysel, ale o skutočný príbeh muža s rozprávkovým bohatstvom. S tým vôbec najväčším, aké kto v histórii ľudstva mal. Ku kráčajúcemu mestu sa však ešte vrátime.
Bohatší ako Musk aj Fugger
Poďme si najskôr Mansa Musu predstaviť ako panovníka Mali, ktorého bohatstvo sa odhaduje na dnešných 400 miliárd dolárov. Pre porovnanie: podľa Forbesu má aktuálne najbohatší človek planéty, zakladateľ Tesly Elon Musk, majetok v hodnote 252 miliárd dolárov (údaj k 15. decembru).
Musových 400 miliárd dolárov je pritom len záchytnou cifrou, triezvo sa držiacou pri zemi. Keď sa server Money.com pokúsil výšku vladárovho majetku definovať, prišiel na to, že najvýstižnejšou definíciou bude konštatovanie, že táto výška sa definovať nedá. „Mansa Musa bol bohatší, než by mohol ktokoľvek a akokoľvek popísať.“
Pred časom sme uverejnili článok, v ktorom za najbohatšieho muža histórie označujeme nemeckého obchodníka Jakoba Fuggera, no v ňom sme porovnávali ľudí s vlastným majetkom. „Keď niekomu pripíšete všetok majetok krajiny za jeho vlastný, zrejme v porovnaní s najbohatším podnikateľom vyjde lepšie,“ uznal aj autor knihy o Fuggerovi Greg Steinmetz.
Púť cez púšť. Ilustračné foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
60-tisícová karavána zo zlata
Rudolph Ware, profesor histórie na univerzite v Santa Barbare, pre BBC vyhlásil: „Je prakticky nemožné zistiť, aký bohatý a mocný Mansa Musa naozaj bol.“ V každom prípade to, že sa vladár nechal titulovať Mansa, čo znamená „kráľ kráľov“, nie je ani trochu od veci.
Bohatstvo a z neho plynúcu moc predviedol panovník a oddaný vyznávač moslimskej viery najimpozantnejšie pri púti do Mekky. Práve táto viac ako rok trvajúca cesta vyvolávala dojem, že sa púšťou pohybuje celé mesto.
Saharou išla karavána 60-tisíc ľudí: vo výprave bol kompletný kráľovský dvor, úradníci, vojaci, kaukliari, hárem, obchodníci, pohoniči tiav a 12-tisíc otrokov.
Ten, kto na púšti kráľovu družinu stretol, si musel myslieť, že mu zrak oklamala fatamorgána. Taký fantastický výjav to bol. Všetci, vrátane otrokov, boli oblečení do zlatého brokátu a najkvalitnejšieho perzského hodvábu. Karavánu uzatváralo viac ako sto tiav, z ktorých každá niesla až metrák čistého zlata. Ďalšiu tehlu z najcennejšieho kovu zabalenú v hodvábe niesol každý z otrokov.
Štedrosťou zabrzdil ekonomiku
Keď Mansa Musa dorazil do egyptskej Káhiry, spôsobil ohromný rozruch. Zlato rozhadzoval davom tak štedro, že tým výrazne znížil jeho hodnotu a v dôsledku toho stúpla až päťnásobne cena ostatných produktov.
Veľkorysý kráľ to myslel dobre, ale faktom je, že na dlhé roky zabrzdil nielen káhirskú ekonomiku. Americká technologická spoločnosť SmartAsset.com vyčíslila, že kvôli znehodnoteniu zlata viedla púť Mansa Musy k hospodárskym stratám na Strednom východe vo výške zhruba 1,5 miliardy dolárov.
Slávna mešita v Timbuktu. Ilustračné foto: Wikimedia Commons, v licencii CC BY-SA 2.0 FR
Neobmedzený prístup k pokladom
Odkiaľ sa vlastne vzalo astronomické imanie, ktoré patrilo jednému jedinému mužovi? Mansa Musa zdedil vládu v roku 1312 po staršom bratovi, ktorý bol podľa historikov posadnutý predstavou moreplaveckých objavov.
S flotilou, ktorá mala viac ako tisíc lodí, sa skutočne vybral za obzor Atlantiku. A za týmto obzorom nadobro zmizol. On ani nikto ďalší z výpravy sa nikdy nevrátili späť.
Nový panovník ríšu rozšíril tak, že sa tiahla dvetisíc kilometrov od oceánu a okrem Mali zahŕňala územie dnešného Senegalu, Mauritánie, Burkiny Faso, Nigeru, Gambie, Guiney-Bissau, Guiney a Pobrežia Slonoviny. Ohromné kráľovstvo ponúkalo aj masívne zásoby soli a zlata a k týmto najvýznamnejším zdrojom bohatstva stredovekého sveta mal Mansa Musa neobmedzený prístup.
Mocný muž pripojil ku kráľovstvu 24 veľkých miest vrátane Timbuktu, z ktorého urobil centrum učenosti s univerzitou, knižnicami, archívmi a mešitami, kde sa zdržiavali známi vzdelanci svojej doby.
Srdcom všetkého bola slávna mešita Djinguereber, navrhnutá andalúzskym básnikom a architektom Abú Ishaq al-Sahilim, za čo mu panovník vyplatil odmenu v zlate, ktorá by dnes predstavovala 8,2 milióna dolárov.
Silný vládca, slabí nasledovníci
Z regiónu, kde prekvital vulgárny obchod so surovinami i ľuďmi, urobil Mansa Musa stred, do ktorého sa zbiehali vedomosti vtedajšieho sveta. Podarilo sa mu to, pretože bol osvieteným a zbožným panovníkom, ktorý vedel štedro, nie však márnotratne, nakladať s obrovským bohatstvom.
Jedným typom panovníka však Mansa Musa nebol: tým víťazným. Nezaložil ríšu, ktorá by pretrvala veky. Po jeho smrti v roku 1337 sa rýchlo rozpadla, jeho synovia ju nedokázali udržať pohromade, a keď do Mali prišli francúzski kolonizátori, našli v slabej krajine ľahké sústo na ovládnutie.
Z tohto dôvodu nevstúpil najbohatší muž všetkých čias do učebníc dejepisu, jeho meno nesvieti jasne cez vrstvu storočí.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorom je Filip Saiver.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
